Spisovateľ si niekedy sadne od čitateľa tak ďaleko, že si ledva rozumejú, a inokedy, v tom lepšom prípade, plece k plecu. Jozef Mokoš si dokáže prisadnúť tak, akoby nám svoje básne sám šepkal do ucha.
Mokošovo súborné dielo Štyri nočné obdobia tvoria štyri básnické skladby: Praskanie krvi, Pribúdanie kruhov, Jesenné litánie a Písanie/é do snehu, ktoré napísal v priebehu štyridsiatich rokov. Spolu 2095 veršov. Zbierku do nových šiat aktuálne odelo vydavateľstvo Brak.

V neveľkom rozsahu sa ukrýva veľkolepý poklad. Kniha je doplnená o ilustrácie Miloša Koptáka, literárnovedné reflexie autorovho diela a hĺbkovú štúdiu Andrey Bokníkovej, ktorú autorka príznačne nazvala Poézia, ktorou sa nám prihovára mág i dôverný spoločník. A že je Mokoš naozajstný mág, o tom sa presvedčíte v okamihu, keď sa začítate do prvých veršov.
Hoci už prešlo viac ako polstoročie od uvedenia debutu Praskanie krvi (1962) a básnické skladby odrážajú drobné, ale ľahko všimnuteľné fragmenty ducha doby, v ktorej vznikali, platnosť jeho výpovede zostáva nadčasová.
Emóciami nabitý tetraptych

Každá zo štyroch poém sa dá čítať osve, no spolu tvoria dokonalý celok. Dokonca z nich možno povyberať úryvky a interpretovať ich úplne samostatne. Mokošova tvorba hýri excelentnými, hravými rýmami a očarujúcim a bohatým repertoárom básnických prostriedkov. Autor strieda smútok s vtipom, hrá sa so slovami, prepája obrazotvornosť s obyčajným životom a fantáziu s realitou: „slnko je na tráve / a ovce na oblohe / a deň je priesvitný ako záclona, / trio dievčat hrá / na fúkacích harmonikách / z červeného melóna.“
Rýmuje nepravidelne, v Jesenných litániách rým takmer úplne absentuje. Pozornému oku akiste neunikne symbolika farieb a motívy vody, sĺz, vlaku a krvi tiahnuca sa celým dielom. Keďže sa Mokoš venuje i detskej tvorbe, či už ako spisovateľ, alebo scenárista a režisér bábkových hier, nezaprel v sebe detskú hravosť a do básní zakomponoval rozličné riekanky, odkazy na rozprávky a parafrázy ľudových piesní.