Nebojí sa tvrdých oponentov, väčším orieškom sú tí, čo neodpovedajú na otázky a stratia sa vo vlastných myšlienkových labyrintoch. Na umravnenie diskutérov používa niekoľko slovných trikov, ak nezaberú, pustí jingel alebo dokrútku.
Nie je takej témy, do ktorej by zo strachu nešla. „Keď je človek súčasťou verejného života, je to aj jeho ochrana. Paradoxne vás chráni to, čo vás robí zraniteľným,“ hovorí moderátorka diskusnej relácie Na hrane JANA KRESCANKO DIBÁKOVÁ.
Aj to, že sa stala terčom útokov a spravodajských hier, považuje za bolestnú, ale veľmi poučnú a užitočnú skúsenosť.
Vaša diskusná relácia Na hrane má letnú pauzu. Existuje vôbec ešte v slovenskej politike uhorková sezóna?
Nie, každé leto sa odohrá nejaká koaličná kríza, v zásade tu nie je kedy zavárať uhorky. Síce máme plán vysielať až od septembra, ale v prípade, že sa vláda rozpadne, tak sa možno diváci dočkajú letných relácií.
Máte možnosť vidieť politikov aj keď sa vypnú kamery. Ako sa správajú?
Nemám pocit, že by sa niekto diametrálne odlišne správal pred kamerou a mimo nej. Ak je niekto agresívnejší v civile, je taký aj v štúdiu.
Niekedy sa stáva, že politici si rozumejú v zákulisí, ale pred kamerami sa pustia do tvrdého konfliktu, lebo im ide aj o politické body.
A tí, ktorí spolu nevychádzajú, tak po relácii povedia, prepáčte, veľmi sa ponáhľam, a utekajú zo štúdia.
Fico, Pellegrini a Matovič tiež utekajú?
Poviem to diplomaticky, Igor Matovič bol vždy slušný, Robert Fico býval ráznejší aj mimo kamier, odchádzal zo štúdia veľmi rýchlo, hoci naposledy sme si aspoň podali ruky.
Peter Pellegrini je žoviálnejší, dá si aj kávu a až potom odchádza v spoločnosti ľudí, ktorí ho sprevádzajú, pretože politik málokedy príde sám.
Moderátor Viktor Vincze: Dajte do titulku, že to ja všade tlačím Adelu Čítajte A ako prichádzajú? Chcú si vás získať vopred lichôtkami, alebo naopak, hneď v úvode vás zatlačia do kúta, aby nad vami získali prevahu?
Niekto príde v predstihu, žoviálne podiskutuje, aj pochváli šaty, účes, a niekto doslova dobehne, ako naposledy Denisa Saková, ktorá prišla minútu pred vysielaním, pretože bola účastníčkou dopravnej nehody. A Richarda Sulíka sme už raz s Jánom Richterom vítali počas vysielania.
Niektorí politici sú pred diskusiou odmeraní, ale takých, čo bezprostredne pred vysielaním robia psychický nátlak a osobné útoky, je veľmi málo. Na tých je potrebná oveľa intenzívnejšia príprava.
Pred reláciou sa vždy snažím odľahčiť atmosféru, pretože nie je dobré skočiť rovno do konfliktu. Konflikt má prísť, keď ide o zásadné veci.
Už ste niekedy tým rečičkám alebo tlaku podľahli?
Mnohých politikov poznám od roku 2002, odkedy som vstúpila do televízie Joj, takže tí starší ma neprekvapia, hoci niektoré ich negatívne črty sa časom alebo náladou zhoršujú.
Mám taký pocit, že zaujímavé odpovede sa dajú získať len od nováčikov, ktorí sa ešte nenaučili triky a floskule.
Ja mám skôr skúsenosť, že politici, ktorí sú pomerne rázni a niekto by povedal, že to s nimi mám ťažké, tak paradoxne s nimi sa diskutuje najjednoduchšie, pretože vás počúvajú a reagujú na argumenty, hoci niekedy tvrdo.
Ťažším orieškom sú politici, ktorí skáču z témy na tému, neodpovedajú na otázku a používajú frázy.
No a najťažšie je to s tými, čo majú množstvo odbočiek a vy musíte sledovať, odkiaľ kam sa chcú myšlienkovo dostať, a ešte aj získať jasné odpovede.
Keď politik povie: neskáčte mi, pán kolega, do reči, ja som vám tiež neskákal a potom si povie svoj monológ, nie je to popretie základného princípu diskusie?
Politici majú pocit, že spravodlivosť je merateľná iba časom. Pritom jasná, stručná a zrozumiteľná odpoveď dáva ľuďom jasnejšie posolstvo ako sedem bezobsažných viet. Toto sa politikom ťažko vysvetľuje, oni potrebujú obsadiť čo najväčší vysielací priestor. Vtedy do toho musím intenzívnejšie vstupovať.
Máte návod, ako z nich dostať, čo chcete?
