Je dobré, že kniha Nula kelvinov vychádza znova. Vydavateľstvo Artis Omnis spolu s autorkou Janou Plauchovou knihu redakčne prepracovalo a na pulty kníhkupectiev sa tak dostalo vycibrené vydanie skutočne veľkého domáceho sci-fi románu. Stalo sa tak presne desať rokov od jeho prvého vydania.
Turbulentne osamelá Erika Mann Čítajte Plauchová je vedecká pracovníčka a má dostatočne kvalitne podložené vedomostné zázemie, ktoré jej pomáha spraviť príbeh skutočne vedecko-fantastickým. Azda precíznosť či snaha o to, aby bolo povedané všetko a aby boli zodpovedané akékoľvek možné dodatočné otázky, robia príbeh zľahka rozvláčnym.
Je to zvláštne, pretože sa tu neustále čosi deje a autorka čitateľa zbytočne nenaťahuje – od pomerne raných fáz príbehu vieme, čo je vo veci a o čo približne ide, ale ak by bol text hutnejší, pokojne aj skromnejší, mohol by, azda, vyznieť údernejšie.
(zdroj: Foto - Archív SME)Je to však vec vkusu a ako celok je román Nula kelvinov skutočne jedným z toho najlepšieho, čo sa u nás za poslednú dekádu urodilo v rámci žánru SF (v roku 2012 vyšiel ako Plauchovej prvotina).
Tridsaťročný pubertiak
David T. Settle starne inak ako všetci ostatní. Pomalšie. S výzorom tínedžera je už v skutočnosti tridsiatnik. Jeho stav mu spôsobuje množstvo problémov, spolu s matkou sa neustále sťahujú, ale napriek tomu sa ľudia v Davidovom okolí relatívne rýchlo dozvedajú o jeho odlišnosti.
