Režisérka a spisovateľka Mariana Čengel Solčanská sa neorientuje len na jeden žáner. Tento rok už stihla predstaviť aj detskú knihu Zakliata jaskyňa. Je to rozprávka k rovnomennému filmu, ktorý režírovala.

Stavbe a forme rozprávania príbehu knihy Zakliata jaskyňa dominuje dôraz na vizualizovateľnosť scén, bez zbytočných opisov a pasáží, s ktorými sa najmä v detských knihách stretávame často. Už na obálke knihy je priznané, že je to rozprávka k filmu – teda sprievodný jav filmu a nie opačne, a netreba teda očakávať príbeh a podanie typu Ďalekej cesty za domovom.
V istých drobných momentoch môže, predovšetkým dospelý čitateľ, nadobudnúť dojem, že príbeh je podávaný ako sled za sebou idúcich filmových scén a príbeh sa podriaďuje tomu, čo bude dobre vyzerať „na kameru“. Potvrdzuje to aj záver, ktorý je akoby opisom obrazu, resp. filmového záberu.

Napriek tomu, literárna časť približne za prvou tretinou poskočí. Navyše, jednoducho podané vety detského čitateľa bavia omnoho viac než komplexné súvetia, zaujmú už skôr ako od odporúčaných siedmich rokov veku a nekladú odpor ani dospelému čítajúcemu.
Keď sa spoja Soľ nad zlato, Vlčie diery a Anna s Elzou
Príbeh knihy a filmu Zakliata jaskyňa je skĺbením toho, čo všetci dobre poznáme. Predovšetkým dominuje Soľ nad zlato – námet soľnej bane a nedostatku soli v kráľovstve, Vlčie diery – napríklad ústredná dvojica bratov, Popoluška – jednu zo sestier v lese naháňa princ, pretože mu znemožnila zastreliť srnu, Ľadové kráľovstvo – dve povahovo odlišné sestry, ich vzťah a osudy. Ak by sme chceli hľadať, ponášok by sme dozaista dešifrovali viac.