Je to kniha plná prekvapení. Žánrovo pestrá. Vizuálne krásna, možno aj stokrát viac ako mnohé iné. Slovenská priekopníčka demokracie sa narodila v Čiernom Balogu. A nakoniec – životopisná črta „ženy novej doby“ je napísaná novátorsky a zaujímavo, s vrúcnou emóciou a pritom bez falošného poklonkovania.
Nebola príveskom
Bežia tu vlastne dva príbehy, raz povedľa seba a chvíľami sa spoja. Jedným je príbeh autorky, ktorá v Banskej Štiavnici pátra (aj vďaka náhode) až päť rokov po stopách hlavnej postavy. Meno z tabuľky označujúcej ulicu zrazu dostáva tvár. Jej životný osud už stihla predstaviť výstavou, v divadelnej hre aj vo filme.
Diplomat neznamená falošný hráč Čítajte Štiavnica sa pre ňu stáva „inšpiratívnym útočiskom zo sveta, ktorý má príliš ďaleko k našim ideálom“. A zostáva takýmto útočiskom aj v zlých pandemických rokoch, keď kniha vznikala.
Okrem príbehu tvorby „beží“ prirodzene rozprávanie o životnom osude literárnej vedkyne, hungaristky a demokratky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej.
Jej prvé priezvisko jej zabezpečuje príslušnosť k slávnejšiemu menu, maliarovi Edmundovi Gwerkovi. Súčasne však znamená pascu, Alžbeta však nikdy nebola ozdobným príveskom svojho manžela. Naopak, išlo o emancipovanú, sebavedomú a intelektuálne rozhľadenú dámu.
Alžbetino detstvo bolo tragické. Ako pätnásťročná prišla o oboch rodičov, na smrť ich dobili pri násilnostiach po prvej svetovej vojne. Profesorka Jarmila Zikmundová, pôvodom Češka, sa postarala o to, aby talentované dievča rozvinulo svoje nadanie. Odišla študovať slovenčinu, češtinu a maďarčinu na Karlovu univerzitu do Prahy.
(zdroj: Foto - Archív SME)Neskôr pridala aj stáž na parížskej Sorbonne, habilitáciu na bratislavskej Univerzite Komenského, preklad dôležitej knihy a zostavenie prelomového zborníka Žena novej doby. Prihlásila sa k prechodnej generácii, ktorá síce musí zápasiť s ťažkosťami rozvoja, ale už sa snaží dostať dopredu.
Jej slobodomyseľnosť i nadšenie pre masarykovské ideály demokracie neboli v tom čase každému sympatické. Maďari žijúci na Slovensku ju považovali za cudziu, hoci úprimne verila v nutnosť dobrého občianskeho spolunažívania s príslušníkmi menšín. Gwerk stručne a nekompromisne opísal jej vtedajšiu povesť: „Vraj maďarožrútka, udavačka, lesbička.“
