Rehoľné sestry obyčajne neobsadzujú úlohy akčných hrdiniek. V totalitnom režime sa však z nich stávali nezlomné bojovníčky, ktoré si poradili aj bez posvätnej kláštornej idylky.
Sestry pri hnoji a strojoch
Talentovaná žurnalistka Ivana Hečková sa už predstavila sériou článkov o komunistickej totalite. Venuje sa aj slovenskému disentu.
O knihách nakazených predsudkami Čítajte Teraz dôsledným dokumentárnym spôsobom vyrozprávala príbeh dvoch uršulínok. Sestra Viannea mala 27 rokov, keď sa jej v auguste 1950 v dôsledku akcie R radikálne zmenili plány tradičného rehoľného života. Druhá – sestra Natália – mala vtedy len 20 rokov. Spolu s rovesníčkami i staršími sestrami sa zamkli v letnom sídle Berty Dessewffyovej v Batizovciach, ktoré patrilo Rímskej únii rádu sv. Uršule, teda uršulínkam.
Pri násilnej akcii bolo do sústreďovacích centier presunutých okolo štyritisíc sestier. Režim sa o ne „postaral“ s nevídanou mierou cynizmu.
(zdroj: Foto - Archív SME)Keď sa mu nepodarilo sestry „vyzliecť“ z habitov a vytrhnúť z ich záväzkov, namiesto vyučovania v školách dostali príkaz kydať hnoj na južnom Slovensku. Postupne boli odsunuté do bavlnárskych fabrík. Najčastejšie v zabudnutých pohraničných mestečkách kdesi v západných Čechách, pretože v Sudetoch po vojne zoštátnené textilné fabriky zápasili s nedostatkom pracovnej sily. Tam sa žilo ťažko s habitom aj bez neho. Triedne nepriateľky si však vraj nič lepšie nezaslúžia…
Ako vzdorovať zlu
V preplnených ubytovniach sa sestry snažili zachrániť posledné kúsky duchovného programu a komunitného života. Takmer nemožnou sa stala bežná príprava noviciek na skladanie rehoľných sľubov. Prijímanie nových adeptiek bolo zmarené úplne. Už v týchto situáciách však dve uršulínky, ktoré sú v centre príbehu, a spolu s nimi ďalšie ukázali nevídanú silu, vytrvalosť aj invenciu v schopnosti prežiť a postaviť sa za svoje rozhodnutia.
