Chodí po uliciach Štokholmu ako temný prízrak. Dlhý kabát, šedivé vlasy dlhé až po pás, nestrihaná brada. Pôsobí štýlovo, ale svoju krehkosť nezakryje.
Život ho rozbil skrz na skrz a je vlastne zázrak, že ešte drží pokope.
Björn Andrésen svoj osud podpísal, keď mal pätnásť rokov a prišiel na konkurz do filmu Smrť v Benátkach. Režisér Luchino Visconti vtedy hľadal absolútnu chlapčenskú krásu.
Pochodil už takmer všetky krajiny Európy a videl tisícky dospievajúcich chlapcov, ale ešte stále ju nenašiel. S nikým nebol spokojný. Až keď do miestnosti vstúpil Björn, sa celé jeho telo naplo nadšením: toto je on.
Najkrajší chlapec na svete. Objekt dokonalej lásky. Anjel smrti.

Visconti nevidel, že mladý chlapec na tom konkurze nechcel byť. Prišiel, lebo ho tam dotiahla babička, posadnutá životom celebrít. Cítil sa nesvoj a bolo mu nepríjemné, keď dostal príkaz, aby sa pred fotografom vyzliekol.
Jeho fotografie sú síce magneticky krásne, nesú však v sebe pečať tragédie. Tak ich aspoň vidia režiséri dokumentárneho filmu, ktorý napínavo a v dramatických súvislostiach odhaľuje, čo sa stalo, že dnes Björn Andrésen nie je hviezdou, ale prízrakom.
Príkaz znel: nikto sa naňho nepozrie
Film Najkrajší chlapec na svete sa začína v súčasnosti. Andrésen má šesťdesiatpäť rokov a žije sám.
Niežeby oňho nebol záujem. Je to citlivý a inteligentný muž, no keď ho filmári zastihli s kamerou, nemal už o dôstojný život záujem.