Dubček ako zamestnanec štátnych lesov na pohrebe kolegu, študentské časy Mariána Labudu a Stana Dančiaka či unikátne zábery zo stavby Štefánikovej sochy na bratislavskom nábreží. Ale aj prvý bozk neznámych novomanželov, bicepsy miestneho svalovca či odstrel komínov v továrni, alebo pochodujúce a hajlujúce mladé ženy.
Aj toto zachytili kedysi amatérski filmári.
Nemé filmy nakrútené ručnou kamerou zaznamenali hoci aj pred sto rokmi, čo unikalo profesionálom, intímne chvíle, bizarnosti obdobia aj vzácne historické udalosti.
Dokumentarista MAREK ŠULÍK zozbieral doteraz už stovky hodín záznamov, obsah starých kotúčov digitalizuje, katalogizuje a archivuje. Kým budú ľudia vyhrabávať staré filmy a objavovať ich po predošlých generáciách, bude aj jeho projekt otvorený, hovorí.
„Niekedy ma z toho premkýna pocit márnosti: pozerám sa na materiály ľudí, ktorí sú dávno mŕtvi, na situácie, ktoré sa dávno minuli, stojím sám obklopenými škatuľami s filmami. Amatérske filmy však často spontánne ponúkajú pohľad do intimity, do medziľudskej blízkosti, majú originálnu estetiku,“ vysvetľuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako objavil neznáme zábery stavby Štefánikovej sochy.
- Ako sa podarilo zachrániť film zakopaný v zemi.
- Čo prezrádzajú amatérske filmy o živote v totalite.
- Čo odlišuje staré amatérske filmy od dnešnej záľahy záznamov zo súčasných kamier.
Ako ste zbierali staré filmy od amatérov? Bolo to snorenie po povalách a pivniciach?
Dal som do regionálnej siete novín malý inzerát, že zadarmo prepisujem staré filmy. Bol som prekvapený, že sa ozvalo mnoho ľudí.
Obišiel som Slovensko, bol som doma obložený hromadami škatúľ so starými kotúčmi.
Napríklad mi volala jedna pani, že našli starý kufor v Spišskej Novej Vsi, patril neznámej rodine a bol plný sklených negatívov, sčasti poškodených, čím získali novú estetiku. Išlo síce o fotografie, a nie o film, ale dá sa naraziť aj na takéto objavy a tomu sa dá ťažko odolať.
Čo raritné ste ešte objavili?
Raz mi priniesli prepísať filmy zo skrine fotografa Viliama Malíka, priekopníka dokumentárnej fotografie na Slovensku. On okrem fotografovania aj nakrúcal, ale nikto po jeho smrti nevedel, čo je na nich. Založil som ich do premietačky a užasnutý som pozeral na unikátny filmový záznam zo stavby Štefánikovej sochy na bratislavskom nábreží. Dovtedy to nikto nevidel, nebolo známe, že to niekto nafilmoval. Zachytáva celý postup stavby od kopania jamy cez osádzanie leva, hlavy Štefánika až po kontrolnú návštevu sochára Kafku.
Poznáte identitu ľudí v amatérskych filmoch?
