Vrah mojej dcéry
Nemecký lekár Dieter Krombach sa nedal vykoľajiť, keď za ním prišla televízia ZDF a pýtala sa ho na obvinenia, že v ordinácii znásilnil svoju pacientku. Nepovedala síce áno, ale nepovedala ani nie, žartoval. A pri otázke, ako asi mohla reagovať, keď jej dal pred tým ťažké sedatíva, si pomohol starovekou múdrosťou.
Kto mlčí, ten svedčí. Hovorili Rimania, nie?
Znásilnenie nemusí byť trestný čin, najmä ak ste budúci francúzsky prezident Čítajte Krombach sexuálne zneužil viacero žien aj neplnoletých dievčat, ale nemecká polícia na to nikdy nereagovala. A je možné, že v histórii kriminalistiky by asi nefiguroval, keby v roku 1982 nevzniklo podozrenie, že znásilnil aj svoju nevlastnú dcéru Kalinku. Štrnásťročnú.
Pretože až vtedy sa udialo čosi, čo vyústilo do tragického a zároveň bláznivého prípadu, o ktorom vznikol film. Pokojne by to mohol byť aj film hraný: tomu príbehu nechýba element zločinu, tajomstva, namáhavého boja so štátnou mocou aj divokej akcie.
Hlavným hrdinom by však nebol Dieter Krombach, ale Francúz André Bamberski – biologický otec Kalinky, ktorý tridsať rokov nedopustil, aby prípad vyšumel do stratena.
Pitva, ktorej sa nedalo veriť
V dokumentárnom filme Vrah mojej dcéry vystupuje André Bamberski už ako muž na dôchodku. Povahové črty, ktorými bol známy po celý život, mu však zostali. Je to posadnutý úradník, všetko vždy musí dotiahnuť do konca, hovoria o ňom známi.
To, že Kalinka zomrela, sa dozvedel od bývalej manželky, ktorá už vtedy bývala s Krombachom v Nemecku. Okamžite pricestoval.
