Tomáš Palonder sa narodil v Moskve, vynikajúco hovorí po anglicky, čo by rád zúročil pri zahraničných filmových produkciách a žije v Bratislave. Má mimoriadne príjemný hlas, čo bol jeden z dôvodov, pre ktoré si ho režisérka Mariana Čengel Solčanská vybrala do roly kaukliara vo svojom filme Zakliata jaskyňa. Na herecké roly sa maximálne zodpovedne pripravuje aj tým, že si študuje dostupné informácie o autoroch diel, aby pochopil súvislosti, ktoré ich viedli k tomu, aby texty napísali tak, ako ich napísali. Je herec, moderátor, spevák, manžel a otec dvojročnej dcéry. Má rád motorky, ale má ich zakázané. So svojou manželkou Kristínou Greppelovou sa zoznámil tak, že mu dala šestnásťkrát facku.
V rozprávke Zakliata jaskyňa stvárňujete komedianta. Aké je pre vás hrať v rozprávke?
Milan Šteindler: Naučiť sa text a trafiť na značku Čítajte Ak sa rozprávame o rozprávke Zakliata jaskyňa, nijako sa to nelíšilo od akéhokoľvek iného žánru. Bola chápaná ako akékoľvek iné dramatické či epické dielo. Obsahuje prvky fantasy. Aj moja postava v ňom má presah mimo reálneho sveta.
Čo ma teší, je, že v tomto prípade bola maximálne potlačená miera infantility. Podľa mňa je Zakliata jaskyňa veľmi príjemne, poučne až povznášajúco rozpovedaný príbeh. Film je vďačný pre deti aj pre dospelých.
Ako prebiehalo nakrúcanie?
Nakrúcanie bolo tiež epické. Dialo sa v období covidovej pandémie a nakrúcacie dni sa často prerušovali. Bolo to náročné aj na presuny, pretože sa nakrúcalo aj na hradoch v Českej republike či v horách na Slovensku, kde nebol telefónny signál. Až vtedy sme si naplno uvedomili, ako to komplikuje komunikáciu medzi členmi štábu.
Ja som sa napríklad ocitol v nepríjemnej situácii na hoteli, kde mi neverili, že som súčasťou štábu a chceli ma odtiaľ vyhodiť, a keďže som sa nemohol nikomu zo štábu dovolať, nemal som ako dokázať opak.
Zakliata jaskyňa (zdroj: Foto - Archív SME)Nakrúcalo sa aj v Maďarsku v profesionálnych štúdiách, ktoré využívajú aj najväčšie svetové produkcie. Bol to pre mňa zážitok ocitnúť sa na takomto mieste.
Je škoda, že Slovensko tento segment opomína, pretože lokalitou a kvalitou profesionálov máme ideálne možnosti na to, aby podobné štúdiá vznikli a fungovali aj u nás. Verím tomu, že reálne by Slovensko na tom mohlo byť veľmi ziskové. Keď sa stanem ministrom kultúry, zariadim to. (smiech)
Čím vás zaujal príbeh Zakliatej jaskyne?
Moja postava je kaukliar, zároveň rozprávač a pútnik. Keď sme sa s Marianou Čengel Solčanskou rozprávali o hereckom predpríbehu mojej postavy, povedali sme si, že je to človek, ktorý putuje po kontinentoch, naberá poznatky rôznych kultúr a potom ich ponúka na jednotlivých miestach. Aj v stredoeurópskom kráľovstve, do ktorého zavíta, poskytne informáciu o vynáleze, ktorý tam dovtedy nepoznali, čo zachráni sled udalostí. Vo filme je to kľúčová rola.
V rozprávke Zakliata jaskyňa okrem iného vystupuje vlk. Vy máte československého vlčiaka. Ako vychádzate so svojou „vlčicou“?
Je to moja celoživotne najobľúbenejšia psia rasa. Splnil som si životný sen a áno, sám mám takéhoto polovlka doma. Keď som bol malý, rodičia a starí rodičia mi čítavali rozprávky od Dobšinského, tam sa občas vyskytoval vlk a v ďalších rozprávkach, ku ktorým som sa neskôr dostal, bol vlk vždy zobrazovaný ako monštrum. Odvtedy som sa vlkov extrémne bál.
Bol som naučený, že vlk je to najhoršie, čo ma môže stretnúť. A keď som si potom začal pozerať dokumentárne filmy o vlkoch, môj pohľad na tieto zvieratá sa radikálne zmenil. Začal som ich študovať, viac si o nich čítať a zamiloval som sa do nich, lebo niečo v nich mi pripadá tajomné.
Po piatich rokoch, čo máme doma československú vlčiačku, neprestáva ma fascinovať miera jej dôstojnosti, tajomnosti a divokosti, ktorú v sebe má, a ktorá je skombinovaná s neuveriteľným intelektom.
Nakrúcalo sa teda s československým vlčiakom, ale nebola medzi nimi tá moja. Moja si však už zahrala v klipe od Lucie. Už je poloherečka (smiech).
Herci, ktorí vo filme stvárňujú princov, prešli aj výcvikom šermu. Ako ste sa na svoju rolu pripravovali vy?
Som veľmi rád, že som sa na rolu nemusel šermiarsky a herecky pripravovať, pretože som tak trošku nemehlo. Viem, že by som si ublížil. V divadle, v jednom predstavení, mi mal dať kolega facku a vždy sa to skončilo príšerne, raz mi skoro natrhol ušný bubienok, tak som ho poprosil, aby do mňa len silno sotil. Niekoľkokrát som sa už prepadol cez javisko. A bol som rád, že do tejto roly som prišiel ako čudák, lebo pod rúško čudáctva sa dá schovať všetko.
