Niet pochýb o tom, že Stranger Things mocne zarezonovali už prvou sezónou, ktorá sa na vlnách Netflixu objavila v lete 2016. Až po šiestich rokoch však môžeme smelo vyhlásiť, že z toho, čo bol kedysi „len“ úspešný seriál a neskôr veľmi úspešný seriál, sa stal masívny popkultúrny fenomén.
Film roka? Sotva Čítajte Po druhej sezóne, ktorá zopakovala koncept „ako keby Spielberg zrežíroval zmes Kingových motívov“ a trochu zmätene recyklovala a hľadala svoj smer, a divákmi rozpačito prijatej tretej sezóne (pretože bola veselšia, farebnejšia a romantickejšia), sa Stranger Things vo štvrtej sezóne viac-menej vrátili k duchu prvých častí.
Dej je však už omnoho spletitejší a z mestečka Hawkins sa rozletel nielen do temných dimenzií a rôznych kútov Ameriky, ale aj na Sibír, kde šerif Hopper v ruskom väzení zhodil pár kilogramov a bude tak v lepšej forme pre veľký boj s démonmi v štýle Votrelcov.
Rozmach je celkovo epickejší – viac dejových línií, viac lokácií, rôzne časové roviny (značnú časť príbehu strávime s Eleven v laboratóriu doktora Brennera), ale aj veľkorysé akčné a trikové scény, za ktoré by sa nehanbila ani áčková kinoprodukcia. Navyše, bratia Matt a Ross Dufferovci ako hlavní tvorcovia seriálu dokážu svoje publikum presvedčiť, že všetko mali vopred starostlivo premyslené a už od prvej série vedeli, kam s príbehom dospejú v tej štvrtej.
