Stretli sa 16. júna 1994 vo vlaku. Obaja mladí, čítali si knihy, lebo mobily vtedy ešte neboli. Ona si presadla, lebo vedľa nej sa nahlas hádali rakúski cestujúci, a tak sa zrodil večný pár Julie Delpy a Ethan Hawke, teda Céline a Jesse. Sú impulzívni, mladí, plní ideálov, o tom, čo ich čaká, zatiaľ len špekulujú a ich odhady budúcnosti sú nezaťažené osobnou skúsenosťou, ale tušia, že budú pravdivé.

Chýba im však autenticita skutočného prežitku. Tú majú len tí, ktorí to už majú za sebou. Majú jednu noc vo Viedni. Nemajú peniaze na hotel, túlajú sa po Viedni deväťdesiatych rokov a počúvajú platňu v úzkej kabínke a vezú sa električkou a sú spolu ticho a nechajú si veštiť od veštice a idú do kaviarne a do baru a milujú sa v noci na trávniku po tom, čo vypili víno v ukradnutých pohároch.
A rozprávajú sa a rozprávajú a rozprávajú a potom príde ráno a ona nastúpi do vlaku a odíde tam, kam mala namierené, do Francúzska, a on odlieta nazad do Ameriky. Sľúbia si, že sa ešte stretnú.
Ale... aká je asi šanca, že táto noc bola naozaj taká jedinečná a intenzívna, že to nebol len záchvev a momentálne poblúznenie? Stretnú sa znova? Diváci v roku 1995, keď bol uvedený film Pred úsvitom, museli tŕpnuť takmer desať rokov. V roku 2004 prišiel film Pred súmrakom. A v roku 2013 Pred polnocou.

A tak vieme, že Céline a Jesse zostali spolu a majú sedemročné dvojčatá Ellu a Ninu. Jesse je spisovateľ, Céline je stále výrečná. Manželské etudy bez manželstva takmer po tridsiatich rokoch v prevedení otvorených a už menej idealistických dialógov. To, čo ich čaká, si už nemusia predstavovať, nemusia trúsiť životné pravdy tých druhých. Žijú si ich sami.