Keď hral prezidentovho syna vo filme Únos, najviac sa riešila jeho nahota. Keď hral chlapca na vozíku, vozíčkari mu radili, čo robí nesprávne. Teraz hrá lekára a občas sa ho ľudia pýtajú na svoju diagnózu.
Hovorí, že herec musí byť najmä psychicky odolný, zvládať publikum a v určenom čase podať v divadle vždy rovnaký výkon. Celé roky.
To učí aj svojich študentov na konzervatóriu, hoci veľa vecí sa naopak učí on od nich.
Zatiaľ čo študenti prázdninujú, on hrá v letnom divadle, nakrúca seriál a ani ako klaunský doktor s červeným nosom nemá prázdniny. Doktor Hugo Huspenina, Tomáš Mišiak alebo aj JURAJ HRČKA.
V lete hrávate na Letných shakespearovských slávnostiach. Na Vodnom hrade Hronsek ste zas mali premiéru Rómea a Júlie. Ako sa vám hrá vonku? Komáre, vietor, neruší to?
Ruší všetko, občas preletí lietadlo, počuť sanitky, motorkárov, buď je strašne teplo, alebo naopak strašná zima, a to najmä divákom, lebo herci sa ako-tak hýbu. Nehovoriac o komároch a hmyze, ktorých priťahujú svetlá. Veľakrát hráme obsypaní komármi a nemôžeme sa ošívať.
No ale treba tieto vonkajšie vplyvy brať ako spoluhráča. Je to iný druh zážitku, na čerstvom vzduchu, aj pre divákov, aj pre hercov. Hráme to radi, najmä teraz, po dvoch rokoch pandémie. Tešíme sa, že môžeme hrať a že ľudia majú stále záujem.
Robíte aj zdravotného klauna v tíme Červený nos. Nosy tiež nemajú prázdniny?
Nemáme, pretože ani choroba nemá prázdniny. Býva to ťažšie najmä pre pacientov, niekedy je veľmi teplo alebo naopak klimatizácia a hrozné teplotné rozdiely, ale o to viac si vážia, že prídeme.
Čo je vaša klaunská superschopnosť?
Dokážem odhadnúť správnu diagnózu na prvý pohľad, hneď viem, že pacient má humorniny, zápal švindľov, brutálnu inteligenciu alebo super silu, a celkom dobre mi ide vymýšľanie aktuálnych textov na známe melódie.
Pomohli vám v niečom tieto skúsenosti, keď ste začali hrať doktora v Nemocnici?
Nemocničné prostredie navštevujem už pomaly 10 rokov, som súčasť personálu, nezdravotnícky zamestnanec, tak sme nejako aj definovaní. To prostredie a príbehy sú mi teda veľmi blízke. Nevidím ich len cez optiku scenára, ale viem si predstaviť, čo všetko je za tým.
Ako klaun sa stretávam nielen s detskými pacientami, ale aj s ich rodičmi, rodinou, viem sa vcítiť do ich situácie a tú empatiu potom viem preniesť aj do úlohy seriálového doktora.
Vladimír Kobielsky: Bál by som sa toho, mať v rukách veľkú moc Čítajte Vaša postava, doktor Tomáš Mišiak, nie je práve najempatickejšia.
Hrám človeka, ktorý je veľakrát nepríjemný, ambiciózny, nesympaťák, ale ľudskosť tam vždy musí byť, keď niekto robí toto povolanie. A vďaka hlavnej scenáristke sa táto postava neustále vyvíja, tak sa diváci môžu ešte nechať prekvapiť.
Mýlia si vás niekedy ľudia s postavou?
Juraj Hrčka (42)
- je slovenský herec.
- Začínal v detskej rozhlasovej a dramatickej družine, vyštudoval herectvo na konzervatóriu a na VŠMU.
- Bol členom Divadla Andreja Bagara v Nitre, hrá na javisku MHDPOH, v SND, v bytovom Divadle vo Veži Maroša Kramára –
- Zahral si vo filmoch ako Colette, Želary, Únos a v televíznych seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Kriminálka Staré mesto, Dr. Ludsky, Mesto tieňov.
- Aktuálne hrá v seriáli Zlatá rybka a Nemocnica.
- Najnovšie nakrúcal filmy Villa Lucia a Hlavne veľa lásky.
Áno, to sa stáva často, niekedy to nerobia len obyčajní ľudia, ale aj naši zamestnávatelia. Mišiak je síce popletený, ale lieči, čiže pamätajú si ma ako pána doktora, niekedy sa spýtajú na diagnózu, chcú, aby som im pomohol.
Kedysi veľmi dávno som hral chlapca na vozíku, vtedy sa stávalo, že ma vozíčkari niekedy zastavili a radili, čo robím nesprávne a mám robiť inak.
Ale je pravda, že nemám také skúsenosti ako kolegyne, čo hrali v seriáloch harpye a potom im v potravinách pokladníčka nechcela vydať. Chvalabohu, zatiaľ som ešte nehral takého zloducha, aby ma nevpustili do nejakej inštitúcie, ale verím, že sa to môže stať. Možno je to známka dobre odvedenej hereckej práce.
Mýlia sa vo vás ľudia aj bez ohľadu na filmové úlohy?
Stáva sa mi, že si o mne myslia, že som arogantný, namyslený, nekomunikatívny, ale ťažko je niekomu vysvetliť, že nosím okuliare a niekedy aj nevidím, niekedy si opakujem texty a rozprávam si sám pre seba, čiže nevnímam okolie, a niekedy som taký unavený z roboty, že večer už sa mi nechce rozprávať ďalšie tri hodiny v kuse, lebo som rozprával celý deň cudzie texty.
Keď ma bližšie spoznajú, tak vidia, že je to úplne inak. Všeobecne herci pôsobia navonok ako väčší extroverti než v skutočnosti sú.
Bulvár kedysi preberal, že ste hrali v Únose Michala Kováča mladšieho a boli ste v jednej scéne úplne nahý. Čo ste ešte ochotný urobiť pre rolu a čo už nie?
