Pôvodne sme sa rozprávali o tom, ako sa dajú stíhať tri povolania a rodina, aj aké to je robiť čestnú stráž prezidentke v tomto teple a na ostrom slnku. Po dvoch týždňoch je všetko inak.
ADAM BARDY náhle zmenil zamestnanie a už nie je členom ozbrojených síl a teda ani čestnej stráže prezidenta. Odišiel na vlastnú žiadosť do zálohy plniť si ďalšie sny.
Ešte stále model a súčasne čerstvý herec v rozhovore hovorí o tom, prečo nie je kozmonautom, ako biely plášť a uniforma vplýva na nositeľa i jeho okolie, ako sa dá vyspať na sen, aj ako sa môže dochvíľny človek stretávať s večne meškajúcimi ľuďmi.
Seriál, v ktorom aj v druhej sérii hráte postavu rádiológa Šimona Bartoša, sa volá Druhá šanca. Dostane aj vaša postava nejakú druhú šancu?
Mal som niečo na jazyku, ale to by som už prezradil veľa. (smiech) Dosť prezrádzame už tým, že sa v druhej sérii opäť objavím, pretože v rámci prvej Šimon odišiel preč s tým, že si potrebuje dať od všetkého pauzu – nechajme sa prekvapiť ako to bude pokračovať.
Dobre, tak dostali ste vy niekedy v živote druhú šancu?
Samozrejme, veľakrát. Druhých šancí a možností niečo napraviť našťastie dostávam dosť. Úplne prvá mi zišla na um oprava skúšky na vysokej škole. Možno je to neoriginálne, ale stalo sa mi to len raz, takže to bola druhá šanca, ktorú si určite zapamätám.
Vy ste všetky skúšky robili na prvýkrát? A na jednotku?
Nebolo to vždy áčko, to určite nie, ale vždy sa mi podarilo ich spraviť na prvýkrát. Spraviť to a užívať si leto bola pre mňa vždy dostatočná motivácia na to, aby som sa pripravil a dal to na prvú. Teda až na tú jednu.
Čítala som takú vedeckú štúdiu, že keď si človek oblečie biely plášť, tak hneď sa cíti byť lepší a podáva lepšie výkony.
Naozaj?
Táňa Pauhofová: Manželstvo nezmenilo nič, zmenu očakávam onedlho z iného dôvodu Čítajte Áno, keď študentom v tej štúdii povedali, že plášť, ktorý majú na sebe, je doktorský, tak podali v testoch lepšie výsledky, ako keď im povedali, že ten plášť je maliarsky. Cítite sa aj vy inak, keď si oblečiete biely plášť?
Keď si oblečiem biely plášť, tak sa cítim ako rádiológ. To je zároveň to úplne posledné, čo urobím, keď som už pripravený a mám ísť na pľac. Vtedy som pripravený sa ponoriť do seriálového sveta. Takže, naozaj, oblečením plášťa sa prakticky aj zo mňa stáva iný človek, až do zvuku poslednej klapky.
Vidíte, a teraz už viete aj vedecké zdôvodnenie, prečo to tak je!
Áno, táto informácia pre mňa úplne mení pohľad na svet. (smiech)
Cítite niečo podobné, aj keď si oblečiete uniformu? Že ste niekým iným, že sa zrazu inak správate?
Nevnímam to tak. Tým, že som uniformu nosil denne a bola pre mňa súčasťou života, si myslím, že je sčasti aj vo mne, takže ju niekedy pomyselne nosím aj v civilnom živote.
