To ako vážne? Nový Predátor? Naozaj? Už to tak bude. Piaty film v sérii, alebo siedmy, ak budeme rátať aj crossovery, v ktorých sa popasoval s Votrelcom, respektíve s Votrelcami. Ten Predátor, mimozemský lovec, čo ho s najširšími diváckymi masami v roku 1987 zoznámil samotný Arnold Schwarzenegger, hollywoodsky bijec z najväčších blahej pamäti.

Predátor, v jadre vlastne komorný testosterónový akčný spektákel, v ktorom sa stretnú dvaja alfa samci, lebo teda, hoci sa to explicitne nikde neuvádza, predpokladám, že Predátor bol samec, o Arnoldovi pochybovať netreba. V džungli kdesi v Latinskej Amerike treba zlikvidovať nejakých nespratníkov, tak tam strýčko Sam pošle špeciálnu jednotku pozostávajúcu z Arnolda a nejakých ďalších štatistov na odpis, a kým sa to poriadne začne, už je po tom, nespratníci sú mŕtvi, ale príbeh pokračuje, lebo domorodci čosi splietajú o mýtickej bytosti, ktorá ich domovinu považuje za svoj lovecký revír.

A padne kosa na kameň, Predátor na Arnolda, úlohy lovca a koristi sa vymenia a je zamiesené na ďalší osemdesiatkový filmový kult, o ktorom vtedy nikto netuší, ako veľmi dlho tu s nami bude. Režisér John McTiernan nakrútil modelový akčný film.
Predátor a Votrelec
O tri roky prichádza pokračovanie nakrútené režisérom Stephenom Hopkinsom. Mierne romantizujúcu a svojím spôsobom idylickú latinskoamerickú džungľu vystrieda naozajstná divočina – drsná veľkomestská džungľa Los Angeles roku 1997, sužovaná zločinnosťou a extrémnym teplom.
Sošného árijského übermenscha Arnolda strieda podstatne civilnejší ebenový policajt Danny Glover, akurát Predátor zostáva sám sebou s tým, že teraz si zvolil naozaj revír hodný svojej povesti. Na druhé a ďalšie pozretia to nie je zlé, film, čo spätne rehabilitoval práve predátorský kult, ale po prvýkrát bol Predátor 2 skôr sklamaním, napriek tomu, že sa v ňom o predátorskej mentalite a zvykoch dozvieme podstatne viac.
Predovšetkým však, vo finálnej sekvencii v Predátorskej kozmickej lodi zisťujeme, že aj Predátori majú vlastný morálny kódex a aspoň v ňom sa na nich dá spoľahnúť. A potom je tu, samozrejme, veľký prísľub v legendárnej sekvencii s Predátorskou vitrínou s trofejami, kde si divák všimne hladko vypreparovaný skelet Votrelca, ani príliš nemusí dávať pozor.

Je na čo sa tešiť, treba však počkať dlhých štrnásť rokov, aby sa dve najikonickejšie osemdesiatkové mimozemské monštrá pod režisérskym vedením Paula W. S. Andersona skutočne stretli aj na filmovom plátne. Film sa volá celkom prozaicky, AVP: Alien vs. Predator a opäť je skôr sklamaním, hoci komerčne je úspešný natoľko, aby sa v roku 2007 dočkal pokračovania, ktoré je však tiež veľkou mizériou, a to aj napriek tomu, že konečne vidíme, čo za monštrum vznikne, keď Votrelec nenakladie vajíčka do svojho tradičného hostiteľa človeka, ale do Predátora.
Ani také skvelé monštrum však v mľandravej réžii bratov Colina a Grega Strauseovcov dobrý film nerobí, a tak sa Predátori spolu s Votrelcami odoberajú na striedačku, za filmovou sériu AVP sa zatvorila voda a nezdá sa, že by niekomu príliš chýbala.
Aspoň nie sviatočným mainstreamovým divákom v kinách, ktorí síce poznajú Votrelcov aj Predátorov, ale nikdy sa ani do jedného z tých svetov neponorili hlbšie. Lebo, a to treba pripomenúť, tak Votrelci, ako aj Predátori začali bezprostredne po tom, ako sa po prvýkrát predstavili na filmovom pláne, masívne generovať svoje autonómne fikčné svety. Komiksy, romány, poviedky, sú toho haldy a sú tam aj mimoriadne kvalitné veci. Príbehy podstatne rozširujúce kontextové polia. Autonómne, len o Votrelcoch či Predátoroch, ale aj príbehy, kde oba druhy existujú v rozmanitej sieti vzájomných vzťahov.
Tu boli priekopnícke predovšetkým komiksy, v ktorých sa Predátori a Votrelci stretli po prvýkrát, no samozrejme nesmieme zabudnúť ani na fenomenálne úspešnú videohru, strieľačku z prvej osoby, teda po starom FPS, ktorá bola výnimočná tým, že sa dalo hrať aj za človeka, aj za Predátora a Votrelca, a každý z druhov mal svoj autentický pohľad i bojové schopnosti a hrať to ako videohru bol dokonalý, s ničím pred tým neporovnateľný zážitok.