Počas deviatich dní 56. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch (MFF KV) sa v desiatich kinosálach vystriedalo takmer 11-tisíc akreditovaných účastníkov a viac ako päťsto novinárov. Celkovo bolo uvedených 170 filmov, z ktorých malo až 35 svetovú premiéru.
Pocta Eve Zaoralovej, návrat pred covid
Červený koberec karlovarského festivalu opäť poctili svetové osobnosti kinematografie. Americký herec Benicio Del Toro prebral z rúk Jiřího Bartošku Cenu prezidenta festivalu.

Oscarový Geoffrey Rush oslávil v Karlových Varoch svoje 71. narodeniny a ako darček si odniesol Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii (a určite zaslúžene). Medzi portrétmi najvýznamnejších hostí festivalu nad červeným kobercom sa tento rok objavil aj čiernobiely portrét Evy Zaoralovej.
Dlhoročná umelecká riaditeľka festivalu navždy opustila tento svet len pred pár mesiacmi vo veku nedožitých 90 rokov. Spolu s Jiřím Bartoškom sa významne pričinila o to, že zo stagnujúcej filmovej prehliadky na začiatku deväťdesiatych rokov sa MFF KV stal popredným európskym festivalom.
Z plagátu a vizuálnej identity tohto ročníka festivalu bolo cítiť odkaz postcovidového návratu k plnohodnotnému stretávaniu sa a kultúrnemu dianiu. Grafickí dizajnéri sa s vizuálom skutočne vyhrali a poňali ho po vzore detskej hry Where’s Wally? Pozornému oku tak v grafike určite neušli najrôznejšie filmové postavy, odkazy či festivalové osobnosti vrátane Evy Zaoralovej.

Samozrejme, ani tento rok nechýbal festivalový merch a musím oceniť, že aj v druhej polovici festivalu boli reklamné predmety stále k dispozícii, čo bolo po minulé roky len zbožným prianím.
Obrazy starého sveta
Filmovú púť sme odštartovali dokumentárnym filmom Obrazy starého sveta od slovenského režiséra Dušana Hanáka. Oceňovaný dokument z roku 1972, odmenený aj oscarovou nomináciou (1991), približuje desať naturalistických portrétov starších ľudí z liptovského a oravského vidieka, zdanlivo živoriacich na okraji spoločnosti, ktorí však dokážu žiť vo svojej vnútornej slobode. Prednovembrový režim Hanákovo dielo označil za „estetiku škaredosti“.