BRATISLAVA. Je koniec 60. rokov a centrom Bratislavy kráča veľký zástup ľudí na čele so ženou, ktorá drží fotografiu Jana Palacha.
Je to Elena.
O niekoľko rokov neskôr nechala na klavíri odkaz: Z Československa, z bahna vychádzajúca Elena, klaviristka.
Ušla z krajiny, ktorá bola pre ňu založená na klamstvách, obývalo ju spoločenstvo strachu a všetci v nej boli rukojemníkmi. Dnes je hrdinkou prvej časti nového dokumentárneho cyklu Môj emigrant, ktorý začne 11. septembra vysielať RTVS.
Emigranti neboli jediní, čo trpeli
Elena bola nádejnou hudobníčkou, na začiatku svojej kariéry a v dobrej forme. Po nástupe normalizácie jej však zakázali na trinásť rokov koncertovať.
"Keď nemôžem hrať, neexistujem, je to vlastne smrť," hodnotí spätne v dokumente.
Bol to etický suterén. Eštebákom donášal aj celebritný sexuológ Plzák Čítajte Onedlho prišla ďalšia rana, keď jej manžel uniesol dcéru Júliu do Rakúska. Viac ako rok sa Elena snažila vybaviť si cestovnú doložku, aby za ňou mohla vycestovať, a keďže bola neúspešná, napísala aj samotnému prezidentovi Husákovi.
Bola odhodlaná vyvolať medzinárodný škandál, ak jej doložku nedajú. Napokon vycestovala a Júliu získala späť. V 80. rokoch s ňou odišla do Juhoslávie, akože na dovolenku, no v skutočnosti plánovala utiecť. Podarilo sa a obe skončili na talianskom pobreží s pocitom, že už ich nikto nerozdelí.
No čerstvú emigrantku premkol ešte jeden pocit: teraz je nikto. Je nula.
