Na festivale vo švajčiarskom Locarne zvíťazil jej film Svetlonoc v sekcii Súčasná kinematografia. Onedlho sa predstaví aj slovenským divákom a diváčkam. Vo filme o bosorkách otvára režisérka TEREZA NVOTOVÁ viaceré citlivé témy, ako sú násilie v rodine, dobrovoľná bezdetnosť aj konšpirácie.
"Keď niekto zmení názor - pokojne aj preto, lebo v živote na niečo príde - stáva sa v očiach druhých nekonzistentným, dobre že nie debilom. Je to hrozná chyba. Keď si nedovolíme meniť sa a vyvíjať sa, uzatvárame možnosť aj tým, ktorých síce už máme zaškatuľkovaných ako idiotov, ale ktorí by sa možno ešte mohli zmeniť a rásť dobrým smerom," vraví.
Myslíte si, že by sa ešte v 21. storočí mohlo stať, že by ženu niekto obvinil z bosoráctva?
Áno. Aj sa to stalo. V roku 2001 na Slovensku ubil muž ženu pre to, lebo veril, že je bosorka.
Svoju ženu?
Myslím, že to nebola jeho manželka. Aj podľa antropologických výskumov, z ktorých sme pri príprave filmu Svetlonoc vychádzali, to v dynamike uzavretej komunity zväčša nefunguje tak, že sa obviní takto blízka osoba.
Obviní sa suseda alebo niekto, na koho sa dá niečo zvaliť, komu možno niečo závidieť, o kom si iní myslia, že má motív uškodiť. Klebetami a ohováraním sa tieto predstavy len posilňujú.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo stále ignorujeme násilie v rodinách
- Kto režisérku inšpiroval pre postavu bosorky
- Prečo vystúpila z cirkvi
- Ako spoločnosť súdi bezdetné ženy
- Čo si vo filme musela obhájiť
- Prečo film venoval zosnulej Monike Potokárovej
- Čo znamená slovo Svetlonoc
Postava bosorky Otyly, ktorá je dôležitou súčasťou filmu Svetlonoc, bola inšpirovaná skutočnou osobou.
Áno, jej fotku mám doma na zrkadle. Keď sa upravujem, pozriem sa na ňu, ako stojí pred našou drevenicou, a vždy si poviem, že všetky naše nároky na krásu sú vlastne hlúposť. Ona totiž žila sama v horách a musela sa vedieť o seba postarať.
Kto teda Otyla bola?
