Keď mala štrnásť, v lete ušla do Talianska, lebo chcela stretnúť Felliniho. Režisérka MIRA FORNAY obdivuje svojských filmárov a filmárky s víziou a odvahou.
Tvrdí, že takých je v súčasnosti čoraz menej a z filmov sa stali produkty, ktoré na festivaloch súperia ako na pretekoch. Dokončuje film o deťoch a chystá dystopickú fantasy o slobodnom rozhodnutí deti nemať.
Ktorý film alebo seriál je podľa vás najlepší?
Myslím si, že je to Chaplinov Diktátor. Už vo svojich desiatich rokoch som ho videla nespočetne ráz. Chaplin a Fellini sa mi zdali geniálni v tom, akí boli konštantní a zároveň hraví.
Neskôr som milovala Antonionovu Noc, tá ma neskutočne ovplyvnila. Potom to pokračovalo menami ako Tarkovskij, Forman, Dumont, Haneke, Buñuel, Akermanová, Passolini, Herzog, Weerasethakul.
Slovensko by si zaslúžilo film ako je Sorrentinov Božský o Andreottim Čítajte Je niečo, čo tieto mená spája?
Nerobia kompromisy, sú hlbokí a kritickí, majú víziu a do istej miery veľkú naivitu – sú „svoji“, majú gule.
Neviem si predstaviť, že ktokoľvek z nich by mal v hlave otázku, ako ten film urobiť, aby sa dostal/a do Cannes či získal/a Oscara. Možno Forman a trochu Tarkovskij. No tí ostatní vôbec.
Mám pocit, že v súčasnosti akoby už autori – majstri ani neboli. Film sa stal produktom pre festivaly, na ktorých sa súťaží ako na štadiónoch.
Je pozoruhodné, ako aj do umenia a nezávislej tvorby preniká duch malomeštiactva a snobizmu, ktorý by práve takáto tvorba mala kritizovať a byť voči nemu v opozícii. Naše filmy nemajú šancu dostať sa mimo domácej bubliny, a to ma frustruje.
Keby ste mohli nakrútiť remake ľubovoľného filmu, ktoré dielo by ste si vybrali? Čo by ste na ňom urobili inak, po svojom?
