Keď v roku 1969 Stanislav Párnický končil štúdium réžie na VŠMU, ako svoje absolventské predstavenie si zvolil legendárnu grotesku z pera francúzskeho dramatika, duchovného otca dadaizmu a surrealizmu Alfréda Jarryho Kráľ Ubu, základnú hru v žánri absurdnej drámy.
Inscenáciou reagoval na nemenej absurdnú inváziu armád piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
Videl som to predstavenie, bolo výborné. Párnického režijná koncepcia reflektovala vtedajšie násilie spáchané na našej krajine za pokus realizovať u nás iný socializmus, než aký krajinám sovietskeho bloku diktovala Moskva.
No ktovie, či by sa mu podarilo úplne naplniť svoj režijný zámer, keby nemal k dispozícii skvelého predstaviteľa titulnej roly, ideálneho z fyzickej aj intelektuálnej stránky.
Áno, bol ním poslucháč tretieho ročníka herectva Jozef Bednárik, ktorého priatelia a kolegovia volali familiárne Béďo.
