SAN SEBASTIÁN. Je celkom bežné, že na konci filmu publikum zatlieska. Už menej často sa stáva, aby publikum tlieskalo aj počas filmu.
Keď na festivale v San Sebastiáne premietali film Argentína 1985, taká chvíľa nastala.
Srdce príbehu tvorí mimoriadna historická udalosť z polovice 80. rokov minulého storočia. Argentína vtedy niekoľko mesiacov intenzívne sledovala súdny proces s hlavnými predstaviteľmi vojenskej junty. S Videlom, Masserom, Violom - strojcami najkrvavejšieho režimu v dejinách Južnej Ameriky.
Keď zaznela záverečná obžaloba prokurátora Strasseru, v kine asi nebol nikto, kto by dokázal zadržať dojatie. Potlesk bol spôsob, ako mu dodatočne prejaviť obdiv.
Bola to zbabelá a zvrátená morálka
Julio César Strassera bol prezývaný Loco. Blázon. Preto sa mu aj ušiel tento džob. Nebol to uhladený právnik, rizika sa nebál a vedel sa rozhodovať aj inak ako čisto racionálne.
Z toho neraz plynuli komické situácie, ktoré prídu vo filme veľmi vhod. Vďaka nim sa dá o ľahšie dostať cez to, o čom dlhý proces bol.
