Režisér Pablo Fidalgo má na hrudi jazvu, ktorej pôvod musí vysvetľovať vždy, keď sa vyzlečie. Stopy po zuboch sú strašidelné aj na hrudi dospelého muža. Ako hrozne asi museli vyzerať na drobnom tele dieťaťa?
Na to, ako k jazve prišiel, si pamätá veľmi dobre. Učiteľ v ten deň trápil mnohé deti, v jednej chvíli sa otočil na sedemročného chlapca a povedal: „Teraz si na rade ty.“
Keď sa v máji 2021 v španielskych novinách El País objavil článok o sexuálnom zneužívaní detí v katolíckom kolégiu v meste Vigo, Fidalgo skončil v nemocnici. Bola to škola, v ktorej ho pred tridsiatimi rokmi uhryzol učiteľ a kde desaťročia dochádzalo k šikane, násiliu a zneužívaniu.
Inscenácia Encyklopédia bolesti. I. Diel: Zostane to medzi nami síce odhaľuje najmä španielske reálie a pozostatky Francovej diktatúry, no aj pre slovenských divákov a diváčky má jej uvedenie na festivale Divadelná Nitra veľký význam. Hovorí totiž o zneužívaní a šikane v kontexte, ktorý sa zvyčajne prehliada.
Deti jednoducho mizli
Na takmer prázdnej scéne je muž v stredných rokoch, ktorý sa po dlhom čase pokúša vrátiť k futbalu. Oblieka sa do dresu, navlieka si rukavice, občas urobí drobný pohyb s loptou. Telo ho však neposlúcha. Má svoju vlastnú pamäť a so športom je spojených priveľa rozporuplných spomienok.
Na jednej strane mu pomáhal prežiť, na druhej strane bola telocvičňa jedným z najnebezpečnejších miest v celej škole. Spolu s ňou aj záchody a kaplnka.
Oproti tomu, čo v škole neskôr prežíval on aj iné deti, bolo uhryznutie do krvi len akousi rozcvičkou. O rok neskôr sa ho po prvý raz pokúsili zabiť a o dva roky prosil na kolenách mamu, aby ho preložila na inú školu. Neúspešne.
