Autor je dramaturg Opery SND.
Opera SND po divadelných prázdninách a horúcom lete opäť otvára svoje brány. Umelecký súbor opery prináša novú produkciu azda najznámejšieho diela Georgesa Bizeta Carmen.
Tóny slávnej habanéry či toreadorskej piesne, ktoré pozná nielen každý operný nadšenec, ale aj široká verejnosť, sa v novej réžii a hudobnom naštudovaní vracajú na dosky SND.
Ide o výbornú správu pre dlhoročných milovníkov opernej hudby a všetkých nových návštevníkov. Zvlášť pre tých, ktorí s operou nemajú veľkú (alebo žiadnu) skúsenosť. Prvá premiérová inscenácia sezóny 2022/23 je totiž ideálnou príležitosťou na objavovanie tohto fascinujúceho hudobno-scénického žánru.
Zlodeji a pašeráci na opernom javisku
Operu Carmen skomponoval Georges Bizet (1838 – 1875) – zázračné dieťa, syn holiča a parochniara, ktorý ako deväťročný začal študovať na parížskom konzervatóriu. Nadaný a pohotový klavirista, laureát Rímskej ceny, ktorý si svojím talentom získal podporu a priateľstvo uznávaného skladateľa Berlioza, nasmeroval pomerne skoro svoju pozornosť na opernú tvorbu.
Už svojou opernou prvotinou, krátkou operou Doktor Miracle (1857), si získal popularitu vo vtedajšom umeleckom svete. Navyše svojou veselou, priamou a lojálnou povahou si všade získaval sympatie.
Opera Carmen vznikla v roku 1875 na libreto osvedčených javiskových autorov Henriho Meilhaca a Ludovica Halévyho, ktorí v ňom spracovali jedinečný príbeh – rovnomennú majstrovskú novelu francúzskeho spisovateľa Prospera Mériméeho.
Hudobní publicisti a teoretici často označujú túto operu za zakladateľské dielo realistickej opery – žánru, ktorý sa, inšpirovaný literatúrou a maliarstvom, snaží zobraziť skutočnosť takú, akou je, využívajúc pri tom námety z každodenného života.
Namiesto sentimentálnych, jemnocitných príbehov raného romantizmu pred divákmi druhej polovice 19. storočia ožíva dráma plná žiarlivosti, vášne až živočíšnej dravosti.
Francúzske publikum tých čias operu neprijalo s veľkým pochopením, a ako to často v histórii klasickej hudby býva, stala sa slávnou až po skladateľovej smrti. Je pravda, že robotníci tabakovej továrne, zlodeji a pašeráci dovtedy na opernom javisku francúzskych divadiel sotva vystupovali.

Kto je Carmen?
Nepochopenie zo strany obecenstva bolo pre skladateľa veľkým sklamaním. Obetavý, svedomitý a citlivý Bizet čelil obvineniam z „útoku“ na morálku, keď z frivolnej ženskej postavy urobil hrdinku.
“Opája nás svojou neskrotnosťou a pýchou, tancuje zvodnú seguidillu a pije manzanillu, roztĺka taniere a neberie ohľad na to, čo si o nej myslia druhí.
„
Kto je vlastne Bizetova Carmen? Čím nás už vyše storočia fascinuje a čo zobrazuje?
Carmen je kultová postava, ozajstná femme fatale. Ohnivé španielske dievča, ktoré dráždi mužský patriarchát a zároveň vyhovuje ženským túžbam identifikovať sa, vystúpiť z davu, byť sama sebou, byť odvážna, sebavedomá, drzá.
Opája nás svojou neskrotnosťou a pýchou, tancuje zvodnú seguidillu a pije manzanillu, roztĺka taniere a neberie ohľad na to, čo si o nej myslia druhí. Je voľná, neviazaná, absolútne slobodná od akýchkoľvek dobových konvencií.
Vášnivý ľúbostný vzťah s tragickým záverom medzi Carmen, nevernou andalúzskou Cigánkou, a naivným, no statočným vojakom donom José je takmer archetypálnym príbehom o ľudskej túžbe.
Je spojením „hrozivej“ sexuality, mužskej i ženskej zmyslovej fantázie, volaním po nezávislosti a vlastnej slobode.

Femme fatale
Naozaj nie div, vzhľadom na všetky historicko-spoločenské normatívy a estetiku umenia 19. storočia, že operu, zvlášť spočiatku, vnímali ako škandalóznu.
Carmen sa svojím spracovaním nielenže odklonila od panujúceho štýlu konvenčnej opery comique, ktorá nikdy nemala ozajstný tragický náboj, ale najmä porušila hranice vtedajšieho „spoločenského vkusu“.