Bol to poryv vetra? Susedov pes? Alebo sú to už oni? Prichádzajú si po mňa?
Ležím v posteli a cítim sa presne tak, ako keď som v mladosti prvýkrát videla Spielbergov film o ufónoch.
Stranger Things: Metalom proti temnote Čítajte Mohla som mať vtedy tak trinásť, štrnásť rokov a moju predstavivosť to rozbujnilo natoľko, že som niekoľko ďalších mesiacov každú noc zaspávala pri rozsvietenej lampičke, číhajúc spod periny na každé šuchnutie za oknom. A ak sa teraz so zdvihnutým obočím pýtate, či som ako štrnásťročná naozaj zaspávala pri rozsvietenej lampičke len preto, že som videla Blízke stretnutia tretieho druhu, tak nie. Ako štrnásťročná som pri zapnutej lampičke zaspávala preto, že som videla film E.T.
Pre to, že som videla Blízke stretnutia tretieho druhu, som spávala pri rozsvietenej lampičke až neskôr, asi rok po tom, čo som prestala pri rozsvietenej lampičke spávať preto, že som videla Shyamalanove Znamenia, takže niekedy koncom strednej školy, ale to už bolo dávno. Naposledy som pri rozsvietenej lampičke zaspávala po Votrelcovi, ale popravde, skôr z nostalgie za mladosťou ako zo strachu.
