Všetko sa začalo v roku 2016, keď Slovensko po prvý raz prijalo čestné hosťovanie na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Budapešti.
Maďarské literárne prostredie vtedy zareagovalo na čulý ruch v prekladateľských dielňach, kde sa pracovalo na knihách súčasných slovenských autorov.
Vďaka debatám a seminárom, kde sa veľa hovorilo o tvorivých problémoch, sa prekladatelia s čoraz väčšou odvahou púšťali do nových diel.
Výsledkom napokon bolo takmer 40 slovenských kníh v maďarčine, ktoré sa mohli predstaviť na medzinárodnej úrovni. Iniciatíva vychádzala vtedy zo štátnych inštitúcií.
Po šiestich rokoch je situácia pre slovenskú literatúru v Maďarsku stále priaznivá a ponuka prišla opäť.
Od 29. septembra do 2. okóbra 2022 bude Slovensko čestným hosťom podujatia.
Ako je to možné, kto všetko je za tým a čo vlastne maďarskému knižnému trhu môžeme ponúknuť, porozprávala kultúrna manažérka a prekladateľka RENÁTA DEÁKOVÁ.
Ako to, že zo slovenčiny do maďarčiny sa prekladá toľko kníh?
"V posledných rokoch sa prekladatelia a prekladateľky naozaj intenzívne rozbehli. Veľkú zásluhu na tom má skutočnosť, že mohli čerpať štipendiá z Fondu na podporu umenia a z fondu Kultminor.
No začalo tiež byť celkom jasné, že vznikla komunita, ktorá o sebe vie a koexistuje, čo v živote prekladateľov vôbec nie je samozrejmosťou.
Vydavateľstvá sa tiež chopili príležitosti, vzniklo napríklad vydavateľstvo Womanpress, ktoré pôsobí na Slovensku, ale vydáva slovenské autorky v maďarských prekladoch."
Vica Kerekes: Tlieskam, že do maďarskej krvi prúdi čoraz viac slovenských myšlienok Čítajte Chcelo to zrejme ďalšie kroky, aby sa preklady dostali do povedomia. Kto ich urobil?
"Napríklad združenie Bázis, ktoré pred zhruba dvoma rokmi podchytilo umelecké, literárne a prekladateľské kruhy Maďarov žijúcich na Slovensku.
Rozhodlo sa, že všetky preklady, ktoré za posledné dva roky vznikli, a aj kvôli kovidu neboli uvedené, skúsi v Budapešti predstaviť práve na Medzinárodnom knižnom festivale.
Spočiatku to vyzeralo na bežnú prezentáciu desiatich-pätnástich nových kníh v malom stánku, no zo strany organizátorov nečakane prišla veľkorysá ponuka čestného hosťovania.
Znamenalo to veľký stánok, viac pozornosti a, samozrejme, oveľa viac organizácie. Zároveň sa ukázalo, že prekladov bude viac. Veľmi sa tešíme, že priestor dostane 29 kníh."
Kto stojí za združením Bázis?
"Združenie pôsobí na Slovensku. Skupina maďarských umelcov zo Slovenska sa vyčlenila z pôvodného Spolku maďarských spisovateľov na Slovensku, ktorý od Maďarska prijímal štedrú finančnú podporu.
Urobili tak práve preto, aby zostali politicky nezávislí. Aj vďaka tomu teraz po prvý raz dostanú priestor na festivale aj texty autorov žijúcich na Slovensku, ale píšucich po maďarsky."
Ako sa vníma v Maďarsku toto špecifikum?
"Sú to osobnosti, ktoré vždy figurujú niekde na pomedzí. Nepatria do slovenskej, ale celkom ani do maďarskej literatúry. Lebo patriť do oboch je veľmi náročné.
Maximálne jeden-dvaja sa dokážu uplatniť v oboch literatúrach, ako bol napríklad Lajos Grendel, ktorého tam aj tam úplne prijímali. Sú teda v dosť náročnej pozícii, nevenuje sa im dosť pozornosti, pričom práve oni sú dôležitým mostom medzi kultúrami."
(zdroj: FOTO - Bázis)Uvediete ešte nejakých?
"Napríklad spisovateľka a literárna vedkyňa Anikó N. Tóth má teraz novú knihu Úsmev salamandry (Szalamandra mosolya) o ženských osudoch v Banskej Štiavnici.
Je tu kniha poézie Zoltána Németha, ktorý pôsobí tiež ako literárny vedec, často prepája slovenskú a maďarskú literatúru a hľadá v nich paralely.
Ale spomenula by som aj Pála Száza či Judit Görözdi, hungaristku, ktorá sa venuje recepcii maďarskej literatúry na Slovensku. O týchto ľuďoch treba hovoriť, no keď je literatúra postavená etnocentricky, práve oni stoja niekde na jej okraji.
Som rada, že dostávajú priestor na tomto fóre a môžu sa ukázať v Maďarsku ako autori píšuci po maďarsky s istým plusom zo Slovenska.
Z rakoviny si Esterházy urobil milenku, u Orbána ostáva v nemilosti Čítajte A potom sú tu Maďari, ktorí sa naučili slovenčinu ako cudzí jazyk, povedzme slavistka Magdolna Balogh.
Venuje sa prekladu a recepcii slovenskej literatúry v Maďarsku. V jej maďarskom preklade vychádza práve kniha Jozefa Tancera Rozviazané jazyky.
A napokon prekladatelia slovenskej literatúry do maďarčiny sú väčšinou príslušníkmi maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku. Väčšina kníh vychádza v maďarčine práve vďaka nim."
Nemajú sa na tomto zviditeľňovaní výrazne podieľať aj štátne inštitúcie? Jedným z hlavných partnerov čestného hosťovania bolo v roku 2016 predsa Literárne informačné centrum. Išlo do spolupráce aj teraz?
"Ukázalo sa, že štátne inštitúcie fungujúce pod Ministerstvom kultúry a Ministerstvom zahraničných vecí na Slovensku nedokážu na takúto ponuku dostatočne rýchlo a pružne reagovať.
