LONDÝN. Pôsobí to ako spojenie cez nejakú ďalšiu dimenziu, cez iný časopriestor.
Maria Bartuszová nikdy poriadne nevykročila z Košíc, zo svojho ateliéru, zo svojej záhrady. Keď ju fotili pri práci, na tvári mala úsmev človeka, ktorý je zmierený s hranicami svojho bytia a miesta vo svete.
V čase, keď tvorila, ju nikto poriadne nechápal a už ani nečakala, že ju raz niekto docení. Kým žila, ani sa to nestalo.
Dvadsaťšesť rokov po svojej smrti má však sólovú výstavu v Tate Modern, čo sa okrem Romana Ondaka žiadnemu Slovákovi doteraz nepodarilo.
A tí, čo sa dnes na jej sochárske dielo v Londýne pozerajú, pravdepodobne vôbec netušia, akou cestou medzitým prešla. Musia mať pocit, že tu vždy bola. Medzi tými najlepšími z najlepších.
Dielo Marie Bartuszovej v Tate Modern. (zdroj: Tate Modern)Cesta cez Košice bola dlhá
Keby zostala tvoriť v Prahe, kde sa narodila, jej cesta do jednej z najprestížnejších galérií, aké na svete sú, by určite vyzerala inak.
No Maria Bartuszová sa počas štúdia zamilovala do Slováka Juraja Bartusza a presťahovala sa na východ Československa.
