Po necelých trinástich rokoch sa 22. septembra 2022 vráti do slovenských i svetových kín Avatar, extrémne úspešný film režiséra a scenáristu Jamesa Camerona, ktorý v čase svojej prvej premiéry v decembri v roku 2009 mal zmeniť a do veľkej miery aj na chvíľu zmenil pravidlá hry.
Dobrodružný, romantický, akčný, vedecko-fantastický film o ochrnutom pozemšťanovi, ktorý na planéte Pandora nájde vďaka vyspelej technológii nielen nové, chodiace telo, ale aj svoj nový druh, stane sa Pandoranom.
Všetko, všade, naraz, teraz! Čítajte Nájde si životnú lásku, hodnotový systém priorít a tak všeobecne, odvráti sa od toho, čo dôverne poznal, k čomusi novému, čo keď spozná v celej šírke, tak ho to celkom zmení. A v priamej konfrontácii s pozemskou civilizáciou sa zmení aj sama Pandora, lebo hoci tie planéty i tie civilizácie sú dramaticky iné, aj Pandora v sebe objaví pud sebazáchovy.
Nové rozmery
Je to Hollywood vo svojej veľmi čistej a v najlepšom zmysle slova poctivej polohe, lebo Avatar priniesol príbeh, ktorý možno asociuje iné príbehy a iné známe koncepty – príbeh Pocahontas a Johna Smitha, koncept Gaie ako superorganizmu, ale vypovedá ich v nových kontextoch takým spôsobom, že sa to dá na jednej strane aj len tak jednoducho skonzumovať a na druhej sa dá nad tým aj troška zamyslieť a odvodiť si akési životné ponaučenie, z ktorého síce na konci vznikne nejaké banálne „múdro“, čo však neznamená, že by neplatilo.
Civilizačné, ekologické a eko-etické témy, švihnuté mystikou, ezoterikou alebo metafyzikou, záleží na uhle pohľadu. Ale sú tam a bezpečne ich identifikuje aj pasívny divák – konzument, ktorý sa na ne nesústredil, ani ich tam nehľadal, stačí ho jemne naviesť, respektíve len ho upozorniť. Avatar sa v jeho očiach nemusí nijako zmeniť, len získa ďalší rozmer.
A o ten presne v tom roku 2009 šlo, aj keď nie takto, metaforicky, ale doslova. Lebo Avatar bol ten film, vďaka ktorému sa už dlho objavená a jestvujúca technológia 3D, ktorej princíp bol v optike známy dávno pred príchodom kinematografie a s kinematografiou je spojený prakticky od jej začiatkov, mal sa stať a na chvíľu sa aj stal novým mainstreamom, novým štandardom, novou normou.
Avatar 2 (zdroj: Foto - Archív SME)Áno, technologické vylepšenia tam boli, Avatar bol tým filmom, pre ktorý sa táto technológia do mnohých kín inštalovala, faktom však je, že 3D nebolo nič nové, ale naopak, išlo o princíp a systém, ktorý sa už v kinematografii pokúsil predstaviť viackrát a cez platformu IMAX na prelome deväťdesiatych a nultých rokov dokonca predstavoval alternatívu vo vzťahu ku konvenčnej kinematografii aj na masovejšej úrovni aj u nás – pamätníci si možno spomenú na Orange IMAX 3D kino v bratislavskom Avione. To však naozaj bolo technologicky troška iné ihrisko, premietajúce špecializované, kratšie filmy dokumentárno-náučného charakteru blízke virtuálnej realite.
Nič nové pod slnkom
Ani 3D filmy v konvenčných kinách sme však už ani v roku Avatara, v roku 2009, nemohli považovať za nič dramaticky nové, práve naopak. Práve stereoskopické 3D kino totiž malo napríklad v päťdesiatych rokoch minulého storočia spolu si inými technológiami pomáhať zachrániť kinematografiu pred masovým rozmachom televízie, čo sa však nestalo, a ako technológia 3D v roku 1952 filmom Bwana Devil vtrhla do kín, tak sa z nich o pár rokov vytratila.
