Keď ho ľudia stretnú naživo, sú prekvapení, že nie je taký... veľký, ako v televízii. Pravdou však je, že po poslednej klapke v šou Pečie celé Slovensko II schudol pätnásť kíl.
Dlhé roky sa točí okolo panvíc, ale až teraz začal jesť zdravo a s rozumom. Nevedel, že to môže fungovať aj takto a dá sa chudnúť bez diét. V cukrárskej súťaži sa však naučil, že nemusí ochutnať všetko, ale aj tak sa vždy teší na „slané“ kolo.
MILAN ZIMNÝKOVAL hovorí aj o tom, že chcel byť vojakom, Jánom Ďurovčíkom, že mohol aj nebyť moderátorom a dokedy bude Juniorom.
Čo dala slovenská alebo skôr rakúsko-uhorská gastronómia a cukrárina svetovej? Alebo čo by mohla dať? Aké sú jej neobjavené poklady?
Lečo to určite nebude (smiech), neznášam totiž lečo! Bytostne. Je to podľa mňa najzbytočnejšie jedlo na svete. Existuje toľko skvelých možností, čo sa z tých surovín dá urobiť.
Ale vážne, reálne si myslím, že sú to dve veci - fermentované veci, je to ultra brutal trend v zahraničí, a huby! Že Talianom ďakujeme za veľa vecí, ako renesancia, cestoviny, pizzu, ale huby si odniesli od nás.
Nosím v hlave jednu myšlienku na program, ktorý dostáva čoraz reálnejšie kontúry, ale ešte je ďaleko na to, aby som o tom rozprával, ale to je presne úvod vašej otázky. Poznáme škandinávsku, francúzsku, taliansku kuchyňu… čo náš priestor? Rakúsko-uhorský, zemplínsko-kozmopolitný. Ďakujem, že to vnímate podobne.
Čo je vo varení teraz najnovším trendom?
Späť ku koreňom! Kvalita surovín, poctivosť a uveriteľnosť. Spoznal som kvantum perfektných mladých kuchárov, ktorí to berú vážne, ale s ľahkosťou. S moderným prístupom, ale s rešpektom k tradícií. Svetovo a pritom lokálne. To je trend, ktorý ma teší a dúfam, že im to vydrží.
Dlhé roky moderujete, mali ste vlastnú kuchársku šou, máte podcast o jedle, projekt Šuhajíci na panvici. V čom bolo moderovanie šou Pečie celé Slovensko pre vás výzvou?
Jednoznačne je to moment, že ide o svetovo úspešný program. Robil som veľa licencovaných programov a takéto veľké a sladké sústo je z profesného hľadiska možnosť robiť prácu porovnateľnú so svetom. Na svetovej úrovni.
Druhý rozmer je ľudský. Ide hlavne o ľudí, ktorí nepochádzajú z televízneho prostredia. Sú uveriteľní, autentickí so svojimi návykmi, jazykom, skúsenosťami, ale hlavne milujú svoje remeslo.
Jediné, čo ma nebaví, je čakať 3-4 mesiace na výsledok, ako sa to strihne a ako to celé nakoniec vyzerá.

Pečiete teraz, keď ste mali možnosť poznať niektoré finesy od dvoch odborníčok, viac, alebo naopak máte pred pečením väčší rešpekt?
Pomenovali ste to presne! Mám rešpekt. Nie väčší, ale najväčší! To, čo som mal možnosť počuť pri hodnotení špecialistiek, alebo čo napiekli súťažiaci v oboch sériách, malo jednu spoločnú črtu. Vždy, keď niečo vyzerá ľahko, je za tým veľa driny.
Človek si povie, ááále, čo môžem pokaziť pri šiškách. No videl som, čo všetko. Že to je tvorba cesta, dokysnutosť, nedokysnutosť, teplota oleja, čas, ktorý je šiška v kúpeli, kedy sa robí bočná čiara… je toho veľa. Nie som taký zručný, aby som sa púšťal do cukrariny.

Kombinácie chutí, to áno, ale aby som sa púšťal do pečenia, tak to nie. Mám viac skúseností z varenia, ale nemyslím si, že súťažiaci potrebovali počuť práve moje rady. Aj keď možno platilo, že som múdry ako rádio. (smiech)
Ako to tam vydržíte v tej vôni? Koštujete veľa? Nepribrali ste?
Nie je to jednoduché, odolať. Ale aj vďaka nakrúcaniu som si povedal, že nemusím ochutnať všetko a po poslednej klapke som schudol 15 kíl. Takže bude zaujímavé sledovať moju jarnú “formu” v tomto jesennom zredukovanom stave. Je to ultra ťažké sa udržať a ľahko sa opustiť.
S Jurajom Bačom však máme odžitý ten pocit, keď sa človek po týždňoch sladkého teší na “slané kolo” a nevie sa dojesť výrobkov od súťažiacich.
Vraj ste už dávnejšie fanúšikom anglickej verzie šou. Iste to nakrúcate podľa manuálu, ale v čom sa slovenská od anglickej líši?
Ten manuál je super v tom, že keď všetko splníte, mal by to byť nejaký výsledok, ktorý bude OK pre divákov. Na to je spoľah. Nám sa ale už pri prvej sérii udialo čosi, čo celkom neviem zadefinovať.