„Nosferatu - upír! Elitné predstavenie!“ čítala verejnosť pred rovnými sto rokmi v Slovenských ľudových novinách. V bratislavskom kine Urania, jednom z najstarších kín v meste, ktoré dnes už nestojí, sa totiž od 13. do 16. októbra 1922 premietala horúca novinka.
„Symfonia hrúzy o 5 dejstvách dľa románu Dracula od Brama Stokera,“ oznamovali aj ďalšie dobové noviny, Slovenský denník.
Oznam dopĺňalo upozornenie: „Pre mládež nevhodné!“ A niet sa čo diviť. Horor o krvilačnom upírovi sa dodnes považuje za najbrutálnejšie stvárnenie knižnej predlohy. Film súčasne patrí do zlatého fondu svetovej kinematografie.

Celá jedna tretina sa spája so Slovenskom, hoci o tom dlho nikto nemal poňatia.
Pri západe slnka
V októbri zapadá slnko pred pol siedmou. Súmrak je zásadný v upírskych príbehoch, vtedy ožívajú nemŕtvi.
Rovnako bol podstatný aj pre film Nosferatu nemeckého režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua. Do filmu si zvolil ikonický, zlovestný záber na citadelu, najvyššiu časť Oravského hradu, v hasnúcom slnku.
„Záber vo filme je naozaj dosť nezvyčajný, pretože kamera zaberá citadelu zo severovýchodu. Z tejto pozície Oravský hrad veľa ľudí nepozná. Vidno, že filmári obišli celý hrad a vybrali si zámerne tento záber, nikde vo filme neukázali Oravský hrad nasnímaný spredu, čo bol isto zámer, mal to byť predsa tajomný hrad v Karpatoch,“ hovorí historik Martin Chmelík z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, ktoré spravuje hrad.
„Z Berlína to sem bolo bližšie a zároveň asi podobne fantastické ako v Transylvánii,“ premýšľa nahlas.