Niekde si ženy po smrti manžela odsekávajú prsty, niekde ženy koja aj osemročné deti. Pre niektoré kultúry je normálne potetovať a odrezať hlavu a v niektorých kultúrach najprv ženám spočítajú zuby, kým sa pozrú na to, ako vyzerajú. Niektoré civilizácie nepotrebujú mať veľa, iné zase veľa pracovať.
Je presne spočítané, ktoré činnosti robíme všade na svete: dávame si mená, uzatvárame zväzky, zdobíme sa, trúchlime za blízkymi, veštíme si, vykladáme sny. Ale všetci to robíme trochu inak.
"A nemožno pritom povedať, že to niekto robí správne a ten druhý nie. Najmä je omyl myslieť si, že my sme pupkom sveta," hovorí etnológ a vedecký novinár MARTIN RYCHLÍK, ktorý sa venuje kultúrnej antropológii.
O kultúrnych rozdieloch najprv pravidelne písal pre Lidové noviny v sekcii Orientace, potom mu o nich vyšla kniha Dejiny ľudí. Ešte donedávna bola v Česku beznádejne vypredaná.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo sú ľudské univerzálie a koľko ich je.
- Ktoré veci robia všetci ľudia už od praveku a aké kuriózne rozdiely pritom vznikli.
- Prečo nemožno ani drsné správanie považovať za niečo zlé.
- Aký je význam ľudských obetí pri formovaní spoločenského poriadku.
- Prečo sú indiánske liečebné rituály komplikované.
- Či sú aj civilizácie, ktoré si zakladajú na skromnosti, a čo je to cargo kult.
- Či Eskimáci mohli dokázať viac, ako dokázali.
- Čo by sme mohli odkukať od Krovákov.
- Čo ho naučil výskum rôznych ľudských civilizácií.
Prvýkrát sa vidíme, sme na pracovnom stretnutí a dali sme si pivo. Bolo by niečo také možné napríklad aj v Japonsku?
Možno aj áno. Keď som bol v roku 2009 vďaka štipendiu na univerzite v Tokiu, stretol som sa tam s pomerne formalizovanou kultúrou. To však neznamená, že by takýto typ stretnutia nebol u nich možný. Na prvýkrát by sme si tam asi pivo nedali, ale neskôr prečo nie. Japonských novinárov som navštívil a videl som, že pivo majú radi. Pijú dokonca aj české.
Japonsko som zvolila náhodou, ale predpokladám, že keby som sa vás spýtala na akúkoľvek inú kultúru, vedeli by ste mi odpovedať.
Neviem, či na všetko, ale toto je naša práca. Etnológovia a kultúrni antropológovia porovnávajú rôzne kultúrne zvyky, všímajú si inakosti a snažia sa o všetkých niečo vedieť. Možno nebudem vedieť o všetkom, na čo sa ma spýtate, ale budem sa snažiť uspokojivo na vaše otázky odpovedať.
Ktorá kultúra vo vás vyvoláva najväčšiu bádateľskú rozkoš?
Mám rád mimoeurópske kultúry a najviac ma fascinuje Oceánia a Polynézia. Špeciálne ma zaujali Maori, ich tetovanie a drsná kultúra. V detstve som pozeral seriál Deti z Dymovej hory, tam som ich prvýkrát videl. Keď sa vynorili, aj so svojimi vyrytými špirálami na tvári a ženy s čiarami na bradách, pôsobilo to dosť strašidelne.
V tokijskej štvrti Haradžuku. (zdroj: MARTIN RYCHLÍK)Prečo vás zaujalo práve tetovanie?
Počas štúdia sa ku mne dostala kniha Josefa Kořenského K protinožcom. Bol to stredoškolský učiteľ a hovorí sa, že ako prvý Čech uskutočnil cestu okolo sveta. Špeciálne ma zaujala jedna výživná pasáž, kde písal o maliarovi domorodých Maorov - čo bol zhodou okolností tiež Čech, Bohumír Lindauer, ktorý sa tam koncom 18. storočia dostal parníkom z Plzne.
