To, čo vnímame ako správne, je vraj ovplyvnené aj tým, ako žili tri generácie pred nami. Poznať ich životné príbehy je teda dôležité aj pre spoznanie seba samého.
Veľké rodinné drámy aj pokojný tok bežných dní sa však len ťažko dajú rozprávať bez špecifických reálií miest, v ktorých ľudia žili, a najmä bez historického a politického kontextu, ktorý im šliapal na päty či rovno na krk.
Kniha Korene autorky Emílie Sičákovej Beblavej v sebe toto všetko zámerne spája. V ôsmich poviedkach z prostredia Horného a Dolného Zemplína sa strieda niekoľko generácií, jazykov, vierovyznaní, vojnových konfliktov, politických zmien aj výchovných štýlov. Je škoda, že ide len o poviedky. Viaceré z príbehov by obstáli aj ako námety na román.
Zo Zemplína na Sibír
"Polámem mu nohy hneď po narodení, aby kríval! Aby nemal iné sny, ako byť pastierom. Budú mu síce nadávať do žobrákov, pozerať na neho zvrchu, bude robiť robotu, ktorú nikto iný nechce, ale takto mu dám aspoň nejakú istotu a koreň..." plánuje matka ešte nenarodeného Ivana v poviedke Ivan a Peter.
Chudoba, do ktorej sa bratia narodili, ovplyvňuje ich životy ešte desaťročia potom, ako sa z nej vďaka šťastiu a veľkej húževnatosti dokázali vymaniť. Nedostatok láskavosti, časté bitky aj množstvo menších či väčších krívd, robí aj zo zdravého človeka mrzáka.
