Čierne na bielom koni
„Mohol by som povedať, že toto je môj skutočný príbeh. Ale nie je to pravda. Lebo ja som nikdy neexistoval. Nič to však nemení na tom, že ma môžete mať radi.“
Týmito slovami o sebe hovorí jedna z postáv v úvode filmu Čierne na bielom koni. Slovenskej gangsterskej komédie. Nakrútil ju režisér Rastislav Boroš. A urobil to s chuťou.
Ten hrdina sa volá Ármin Wámbéry alias Lučáno (Attila Mokos) a je to „najväčší frajer od Poltára po Veľký Krtíš“. V tomto regióne sa odohráva príbeh. Príbeh, o ktorom Lučáno niekoľkokrát hovorí, že je vymyslený. Ale na všetkom vymyslenom je zvyčajne aj kúsok pravdy.
To nie je zdieranie, to je charita
Lučáno je z Rimavskej Soboty. Starnúci úžerník, ktorý má rád starú čínsku poéziu, no pri svojej práci na ňu nemá veľa času. Lučáno to už cíti tak, že je na takúto robotu starý a má výčitky, že zdiera chudákov. Jeho parťák Bandy si myslí, že nikoho nezdierajú, že robia vlastne charitu. Je prostoreký, energický a okrem toho zaľúbený. Lenže zaľúbil sa nesprávne. Do „najväčšej kočky z Lučenca“, ktorá patrí tamojšiemu kráľovi podsvetia. Nuž ale zamilovaný človek je niečo „medzi bláznom a ročným dieťaťom“.
