Vždy túžil po tom, aby sa jeho fotografie objavili v časopise National Geographic. Radili mu však, že on za nimi nemá chodiť, oni prídu za ním. Len musí pracovať, fotografovať, snažiť sa. Stalo sa a slovensko-kanadskému fotografovi MARTINOVI GREGUŠOVI sa splnil tento sen.
33 dní žil s polárnymi medveďmi v oblasti Hudsonovho zálivu a jeho snímky vyhrali prestížnu súťaž.
"Veľakrát išli medvede k nám a veľakrát sme išli zase my k nim. Rozprával som sa s nimi, pokojne som im hovoril, kam idem a čo chcem urobiť, aby sa nevystrašili. Chcel som, aby sa cítili bezpečne," rozpráva Greguš.
"Keď som videl matku s mladými, ktorá sa nebila s ostatnými, nedobýjala sa nám do kempu, nechávala nám priestor, rešpektovala nás, vedel som, že to je medveď, s ktorým môžem pracovať."
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa dostali jeho fotografie do National Geographic.
- Ako vznikali fotografie ľadových medveďov a aké prekvapenia ho pri tom čakali.
- Či pri fotografovaní polárnych medveďov pozoroval aj prejavy klimatických zmien.
- Prečo uprednostnil výpravu v málopočetnom tíme a na akej hrane sa pohybovali.
- Čo si myslí o otázke premnoženia medveďov hnedých, ktorá sa rieši na Slovensku.
Jedna vec je byť profesionálny fotograf a druhá byť fotografom, ktorý publikuje v takom prestížnom časopise ako je National Geographic. Ako sa vám to podarilo?
Celý život som sa chcel dostať do National Geographic. Môj dedo je sochár a ja som od detstva modeloval zvieratá podľa National Geographic. Keď som vyhral prvý raz Wildlife Photographer of the Year, išiel som za kamarátmi, ktorí preň pracovali, s otázkou, čo môžem pre to urobiť, komu mám napísať, ako sa tam dostať... Jeden kamarát mi napísal, že National Geographic ide za tebou, nie ty za ním. To sa mi zdalo čudné.
Keď už som vyhral Wildlife Photographer of the Year, poslal som zopár mailov do National Geographic a oni za mnou naozaj prišli, aby sme spolu niečo vydali. Potom som pochopil, čo ten kamarát svojimi slovami myslel.
Teraz hovorím ja to isté mladým fotografom. Foťte, foťte, foťte, snažte sa, hľadajte nové príbehy, nový pohľad na svet, a raz to príde.
Čo bola prvá vec, ktorú vám zverejnil National Geographic?
Práve polárne medvede. Mal som tam dohromady osem strán. Doma mám asi tridsať tých magazínov. Splnil sa mi sen.
Martin Greguš. (zdroj: SME Jozef Jakubčo)Ľadové medvede ste fotili počas jednej expedície alebo na etapy?
V roku 2020 sme išli fotiť medvede v lete. Nevedeli sme, čo máme očakávať. Predstavoval som si polárne medvede v kvetinách a príbeh o tom, ako plávajú z ľadových krýh späť na pevninu. Mal som taký scenár na papieri. Ale príroda je nevypočítateľná.
Kvety, ktoré som chcel ako kulisu pre medvede, počas nášho pobytu napokon nerozkvitli. Tak sme sa tam vrátili v roku 2021. To už som mal oveľa rozsiahlejší scenár so špecifickými zábermi, ktoré som chcel urobiť, aby som si na to mohol zobrať aj potrebné vybavenie.
Mali ste so sebou aj odborníka na tieto šelmy?
Ten odborník som bol ja. Bol som organizátorom a mal som na starosti náš malý tím. Medvede som nikdy neštudoval, ale vzhľadom na to, ako dlho som v ich obkolesení žil, si myslím, že o nich viem viac ako niektorí, ktorí ich študujú, ale nikdy ich nevideli.
