Prácu už nemá nikto z nich. Takmer všetci už vzdali aj snahu hľadať si ju a tí, čo majú ešte trochu nádeje, len lezú druhým na nervy. V špinavom byte, či skôr v squate, sa vedľa seba tlačia nešťastníci a skrachovanci. Umelci, ktorí po pandémii prežívajú už len zo dňa na deň.
Svoje zúfalstvo z času na čas prehlušia žúrom, kradnú, prostituujú a čoraz viac sa sa dotýkajú dna.
Je to jedna z najponurejších a zároveň najštýlovejších generačných výpovedí, aká sa dá v divadle vidieť. Inscenáciu Mariána Amslera Touch Bottom podľa hry Maxima Gorkého najnovšie uvádza Divadlo Petra Mankoveckého. Do svojho repertoára ju prevzalo priamo z pôdy Vysokej školy múzických umení.
Na dne počas pandémie
Školské divadelné inscenácie zvyčajne plnia najmä pedagogickú funkciu. Študenti a študentky všetkých odborov sa počas ich príprav učia pracovať na veľkých celkoch, osvojujú si základné princípy práce a komunikáciu s publikom a proces je niekedy dôležitejší ako výsledok.
