JOLANA FOGAŠOVÁ sa radí medzi popredné slovenské operné speváčky. V novembri tohto roku sa priaznivci Opery SND môžu tešiť na výstavu, ktorá bude mapovať jej 30-ročné účinkovanie na doskách Slovenského národného divadla.
MAREK BUBNIČ je orchestrálnym hráčom na pozaune. Členom Orchestra Opery SND je od roku 2002. Medzi jeho vášne patrí aj fotografovanie, čoho dôkazom sú krásne momentky nielen z divadelných predstavení. S ich dvomi dcérami žijú život, ktorý sa „doslova točí okolo opery“.
Obaja máte svoju profesionálnu kariéru prepojenú s operou. Čo pre vás znamená opera?
JF: Byť opernou speváčkou, stať sa tvorivým interpretom operných umeleckých diel bolo od malička mojím snom, ten sen žijem. Opera je súčasťou môjho, nášho života už dlhé roky, splynuli sme s ňou.
Operu už dávno nedelím „len“ na hudobný žáner, operné diela, spev, postavy z operných diel, predstavenia, divadlá, inscenácie, skúšky – opera ako taká a všetko, čo s ňou súvisí, napĺňa náš každodenný rodinný aj profesionálny život, všetko sa doslova točí okolo nej.
MB: Životný štýl, poslanie, rehoľa, krása, hudba sveta, história, dejiny, komplexné umenie. Mnohé z uvedeného znie pateticky, no opera si môže dovoliť patetizmus, dokonca si ho zaslúži.
Za kariérou opernej speváčky sa skrýva mnoho rokov ťažkej práce. Čo predchádzalo vášmu prvému speváckemu vystúpeniu na profesionálnej divadelnej scéne?
JF: Doma som spievala od malička, moja mamička hovorí, že som začala najskôr spievať a potom hovoriť. Lásku k spevu si všimli, samozrejme, nielen doma, ale aj v škole, a tak som začala od prvej triedy ZŠ chodiť aj na ZUŠ na spev, klavír a hudobnú teóriu.
Z ôsmej triedy ma zobrali na Konzervatórium v Bratislave a zo štvrtého ročníka konzervatória som bola prijatá na VŠMU. V druhom ročníku na VŠMU ma vtedajší riaditeľ SND pán Juraj Hrubant obsadil do postavy Oľgy v novom naštudovaní Eugena Onegina v SND a o rok neskôr sa začala moja spolupráca s Viedenskou umeleckou agentúrou a so zahraničnými opernými scénami.
“V deň predstavenia normálne rozprávam – nepíšem nijaké lístočky, keď treba, tak aj cestujem alebo doobeda skúšam v divadle.
„
Moja cesta na profesionálne operné javiská bolo mimoriadne priama, jednoznačná a zdanlivo „jednoduchá“, ale v skutočnosti jej predchádzali dlhé roky štúdia spevu, speváckej techniky, štúdia repertoáru a hodiny a hodiny detailnej práce s hlasom pod vedením hlasového pedagóga.
Na VŠMU ma hlasovo viedla pani profesorka Viktória Stracenská, ktorá ma spevácky technicky a interpretačne pripravila na operné scény. No každý profesionálny spevák musí mať celý život silnú vnútornú disciplínu.
Spevácku techniku si musí nielen udržiavať, ale aj zdokonaľovať, aby sa postupne prepracoval k najťažším postavám opernej literatúry. Je to veľmi náročný dlhoročný proces v podstate na celú aktívnu kariéru operného speváka.
Jolana Fogašová ako Elisabetta di Valois v opere Don Carlo (zdroj: Juraj Žilinčár)Ktorá spevácka rola bola pre vás prelomová?
JF: Všetky, pretože ma postupne posúvali malými krôčikmi smerom k najťažším postavám dramatického sopránu – Tosca, Macbeth, Abigaille, Elisabetta, Elsa von Brabant, Venus, Gioconda, Manon Lescaut, Eglantine, Cudzia Kňažná, Katrena a mnohé iné...
Divadelný proces je intenzívny a niektoré spevácke angažmá zahŕňajú veľa cestovania. Ako sa vám darí skĺbiť profesionálny kalendár s rodinným životom?
