Ešte si nepripadá taká stará, aby nemohla snívať o láske. Dúfa, že ešte zažije náručie sympatického a starostlivého muža, ale nemá podmienky na to, aby takého stretla.
Nemá kde.
Všetok čas trávi s rakúskym dôchodcom, ktorému musí pomáhať úplne so všetkým. Namiesto iskrivých večerov s romantickým podtónom zažíva každodennú rutinu a nudu.

Čas sa jej vlečie a pritom nezmyselne preteká pomedzi prsty. Aj keď nerozumie dobre po nemecky, počúva jeho vojenské historky zo Stalingradu alebo z koncentračného tábora, kde pôsobil ako dozorca.
A odráža jeho návrhy na spolužitie.
Sú momenty, keď to vyzerá takmer ako vo filmoch Ulricha Seidla, kde sa zvyčajne vyplavujú temné stránky rakúskych domácností a pivníc. Toto však nie je dokument o Rakúšanoch, toto je realita slovenskej ženy, ktorá sa ako jedna z mnohých vydala na dráhu opatrovateľky, aby si privyrobila.