Kde bolelo, tam bolelo, za čias, keď sa piesok lial a v Stredozemi vládol Druhý vek, budúca kráľovná Galadriel bola ešte neskrotnou 5000-ročnou dievčinou. Slúžila ako veliteľka elfského vojska a neúprosne hnala mužov kamsi na koniec sveta, aby našla temného pána Saurona, ktorý zahubil jej brata a (ako si Galadriel náhle spomenie v predposlednej časti) zrejme aj jej manžela Celeborna.

O čosi neskôr ju pohnuté (a nie príliš logické) okolnosti zaviali do ostrovného kráľovstva Númenor, kde tak dlho žiadala vyslanie vojska do Stredozeme, až sa regentka Múriel rozhodla umlčať tú protivnú elfku tým, že naozaj zostaví armádu (ktorá sa aj s koňmi zmestí na tri stredne veľké plachetnice) a odpláva na kontinent bojovať za akési Južné kraje.
Tu už ľudia vedení udatnou dedinčankou Bronwyn pociťujú nástup temnej sily v podobe asi stočlennej skupiny orkov, ktorá neznáša denné svetlo, a tak kope tunel. Medzitým v inej časti Stredozeme spadol z neba záhadný a duševne trochu spomalený „cudzinec“. Vrátil sa sám obávaný Sauron?