Vo štvrtok 20. septembra prišiel aj do slovenských kín Black Adam, ďalší veľkolepý komiksový spektákel z produkčnej dielne DC (Detective Comics), toho druhého veľkého komiksového domu. Ten prvý je, ak sa rozprávame o filmoch, samozrejme, Marvel so svojím Marvel Cinematic Universe, jeho filmy sú dnes vo vzťahu k tým od DC tie exponovanejšie, slávnejšie, populárnejšie, významne komerčne úspešnejšie.
Kam sa podelo 3D? Čítajte Nielen preto, že ich je podstatne viac, ale predovšetkým preto, že Marvel na rozdiel od DC hrá na istotu tak presvedčivo, že úplne ovládol hru. A DC nezostalo nič iné, len sa po ňom opičiť, aby si z toho obrovského komerčného koláča odhryzol aspoň kúsok. Marvel mal víziu a plán a tvrdo šiel za svojím. DC malo Batmana a Supermana a doplatilo na to, že svoje najlepšie komiksové filmy nakrútili vzhľadom na dnešok vlastne predčasne.
Alternatíva k strnulosti
Ono je to s dominanciou Marvelu mimo súčasných komiksových filmov podstatne komplikovanejšie. Marvel je, respektíve bol, vzhľadom na komiksový mainstream skôr konzervatívnejšie vydavateľstvo, ktoré sa bezpečne hralo na svojom piesočku a nesnažilo sa príliš, aby sa status komiksu zmenil. Dovnútra áno, tam boli ich komiksy vždy progresívne a možno i psychologicky hlbšie. Nikdy však nestrácalo zo zreteľa, kto je ich modelovým čitateľom. Dieťa, prípadne adolescent, so všetkými prednosťami, ale i limitmi.
Zato DC do toho išlo po hlave a predovšetkým v osemdesiatych rokoch sa otvorilo nezávislým vplyvom až do tej miery, že aj svoje najikonickejšie postavy prepožičalo iným vydavateľstvám, predovšetkým Dark Horse Comics a dokonca v deväťdesiatych rokoch vytvorilo pod svojou vlastnou značkou „nezávislý“ label Vertigo, kde vychádzal naozaj najprogresívnejší komiksový mainstream – avšak primárne už určený dospelému čitateľovi.
A tak dalo DC, spolu s Vertigom a stále nezávislým, avšak úzko spolupracujúcim Dark Horse Comics v osemdesiatkach a deväťdesiatkach svetu také zásadné komiksy a komiksové série ako Watchmen, Batman – Návrat temného rytiera, V ako Vendetta, Transmetropolitan, Hitman, Preacher, Sandman, Sin City, Hellboy, Maska, a mnohé ďalšie.
A nemálo z nich bolo v nultých rokoch sfilmovaných vynikajúcim spôsobom, čo však trochu predbiehame. Lebo čo sa filmu týka, tam sa DC začalo snažiť nakrúcať poriadne veľké drahé filmové spektákle s parametrami dnešných filmových komiksových blockbusterov podstatne skôr ako v Marveli.
Začal tu Superman
Superman (zdroj: Foto - IMDB)Príznačným je dodnes ikonický Superman z roku 1978, film, pri ktorom sa vtedy stretli čerstvo vyjduvšia režisérska hviezda Richard Donner so spisovateľom (a scenáristom) Krstného otca Mariom Puzom a hereckou superhviezdou Marlonom Brandom, aby nakrútili dôstojný film o najväčšom komiksovom superhrdinovi vôbec. Do jeho úlohy Donner obsadil na pôde celovečerného filmu debutujúceho Christophera Reeva, arcizáporáka si zahral Gene Hackman, o hudbu sa postaral John Williams a zrodil sa nielen obrovský komerčný hit, ale aj komiksový zlatý filmový štandard – prvý model, ako sa to má dobre robiť.
Film na svoju dobu s prevratnými trikmi, avšak stojaci predovšetkým a hlavne na príbehu a hereckých výkonoch. A vďaka nim Donnerov Superman nezostarol až tak, ako je pri podobne trikovo náročných filmoch zvykom. Vznikli aj pokračovania, z hľadiska komiksovej poetiky čoraz slabšie a horšie, keďže Donnerovi do réžie čoraz viac zasahovali producenti a zvyšok je viac-menej smutný, aj keď konvenčný Hollywood.
