Vyhasnutý, apatický, bez energie. Tak režisér Miro Remo pred šiestimi rokmi zachytil Richarda Müllera v dokumentárnom filme Nepoznaný. Popri pohľadoch na jeho niekdajšiu energiu a kreativitu to bolo smutné.
Müller sa však nenechá len tak zlomiť. Potvrdzuje to aj jeho nový album Čierna labuť, biela vrana. Stále to mohol byť len album, ktorý vznikol najmä preto, aby bolo od neho v predaji niečo nové. Ale nie je.
Sláva, drogy, osamelosť a podlomené zdravie
Müller mal šťastie a možno tak trochu aj smolu, že sa vyšvihol na špičku slovenskej populárnej hudby rýchlo, a to už v 80. rokoch 20. storočia. Po nežnej revolúcii si túto pozíciu upevňoval, presadil sa aj v Česku, nahral zásadné albumy svojej kariéry, moderoval rozhlasové a televízne relácie, vydal knihu fotografií... Bol tvorivý, mal obdiv, slávu.
A priznal, že ku kreativite mu pomáhali aj drogy. Müller bol proste ako lietadlo, ktoré od začiatku nabralo veľkú výšku a množstvo cestujúcich = poslucháčov. Tak o ňom hovorí Dan Bárta v Removom dokumente.
Jedným z najznámejších škandálov bol Müllerov koncert v Zlíne v roku 2000, keď sa vyzliekol, hral nahý a od divákov si pýtal drogy.
