Pán profesor, Druhá šanca, Výnimočná Nikol, Chatári, Duch. Všetky tieto seriály majú jedno spoločné. Existujú v českej aj v slovenskej verzii. V kinematografii to však nie je žiadna novinka.
S nástupom zvukového filmu na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia filmári pochopili, že bude náročné osloviť aj publikum v zahraničí, ktoré ich jazyku nerozumelo. A tak napríklad komik Vlasta Burian nakrúcal niektoré svoje filmy hneď dvakrát, v češtine aj v nemčine.
Po druhej svetovej vojne sa síce objavil dabing, ale nie všade sa ujal tak masívne, ako v našich končinách.
Niekedy je jednoducho výhodnejšie nakrútiť vlastnú národnú verziu filmu. Najmä po rozšírení streamovacích služieb, ktoré chňapnú po každej lepšej látke, sa rozmohli americké remaky kvalitných seriálov z inojazyčných prostredí.
Napríklad populárna Eufória či Homeland: V mene vlasti majú izraelské predobrazy, Dobrý doktor má juhokórejský pôvod, Most dánsko-švédsky, Škaredá Betty kolumbijský.
Divák chce známe tváre
Pri rozhodovaní, či urobiť remake seriálu namiesto jeho nadabovania, však nejde len o iný jazyk publika. Seriály sa prispôsobujú aj miestnym reáliám, ktorým domáci diváci rozumejú viac. Preto vznikli v Amerike remaky aj britských seriálov, ako je napríklad Office (Kancl) alebo Domček z karát.
Julia Roberts, Sandra Bullock aj Meg Ryan sa vracajú do svojho kráľovstva Čítajte Tam niekde môžeme hľadať aj dôvod, prečo sa zrazu objavujú seriály, ktoré majú českú i slovenskú verziu. Čím viac sa vzďaľujú časy spoločného štátu, tým menej jazyku a problémom toho druhého rozumieme a tým menej sa divák o dianie a osobnosti za hranicou zaujíma.
