Keď Pavel Kosatík napísal knihu Slovenské století (Torst 2021), bolo to v česko-slovenskom diskurze o spoločných dejinách ako pramienok čistej vody, z ktorej pred ním načierali nanajvýš politik Petr Pithart a historik Jan Rychlík.
Málokto na českej strane tak ako oni dvaja chápal zložitosť tzv. slovenskej otázky v 20. storočí a významný podiel českých politikov a intelektuálov na jej nedoriešení od roku 1918 do roku 1992.
Pavel Kosatík knihou Slovenské století dokázal, že aj za riekou Moravou pôsobia autori, hoci ich je ako šafranu, ktorí sú si vedomí napríklad toho, že „těmi, kdo v roce 1992 víc tlačili na rozdělení státu, byli paradoxně spíš (uražení) Češi, přesvědčení, že Slováci nejsou schopni vděku za dlouholeté české politické, hospodářské a kulturní vedení“.
Kosatík vo svojom oblúku od prvej svetovej vojny po porážku Vladimíra Mečiara v roku 1998 pomenúva toto obdobie ako „slovenské století“ a je to prejav rešpektu voči slovenskej spoločnosti, ktorá na prahu 20. storočia bola ani nie v plienkach a za 80 rokov dobehla a v niečom aj predbehla svojich susedov, ktorí mali za sebou aj veľkolepú minulosť, aj základy štátnosti, čo krajine medzi Dunajom a Tatrami bytostne chýbalo. A niekedy sa až zdá, že táto absencia nás dodnes traumatizuje a limituje.
