Macbeth
Hyeny na scéne ceria zuby, z papúľ im tečú sliny, chlpy na chrbtoch sa im ježia. Sú v útočných pozíciách a nikto si nemôže byť istý, či sa tieto šelmy nechystajú vrhnúť práve na jeho mŕtvolu. Svorka zaberá celú obnaženú scénu a žiadna z postáv, ktorá po javisku prejde, sa jej nemôže vyhnúť. Len kľučkovať pomedzi ne.
Lepší výtvarný motív si inscenácia o krvavých tyranoch zvoliť nemohla. Požierači zdochlín na scéne však ani zďaleka nebudú tým jediným, čo obecenstvu zostane v živej pamäti.
Macbeth v Činohre Slovenského národného divadla je pozoruhodnou štúdiou o politickom terore a neschopnosti ľudstva ubrániť sa diktátorom. V súčasnom naštudovaní známej Shakespearovej hry je mnoho metafor, vizuálne silných motívov aj výnimočných hereckých výkonov.
Žiadne zlo nebude nahradené dobrom
Režisér Martin Čičvák spolu s dvojicou dramaturgov hru o krvilačných škótskych klanoch výrazne upravil, vyškrtal či aspoň dokopy zlúčil mnohé postavy a odstránil dejové odbočky. Vznikol tak priestor pre nové riešenia. Z troch čarodejníc je zrazu iba jedna a stvárňuje ju muž - Robert Roth.
Na javisku je po celý čas prítomný bubeník s kompletnou súpravou bicích a perkusií a jeho hra výrazne ovplyvňuje chod inscenácie. Macbeth (Alexander Bárta) sa v závere svojej krutovlády pokúša skrotiť hyeny na javisku a pripína ich na vôdzky.
Lenže tieto šelmy nie sú žiadne pudlíky. Zožerú toho, kto je čo i len trochu zraniteľný. A čuduj sa svete, napokon krvácajú aj diktátori.
