Román Pod konármi udaly, označený za jeden z najlepších afrických románov roku 2015, je príbehom o dospievaní, inakosti, o nigérijskej histórii a kultúre.
Zároveň je hlasom v boji za rodovú rovnosť, za práva LGBTI+ komunity, za oslobodenie od politického a náboženského útlaku v Nigérii, rodisku spisovateľky Chinelo Okparantyovej.
Pokojne ho môžeme označiť za revolučný, keďže ide o prvý africký lesbický román, ktorý rúca tabu okolo ženskej sexuality.
Je rok 1968 a v Nigérii zúri občianska vojna. Ulice sú posiate mŕtvymi telami, počas náletov sa ľudia ukrývajú v provizórnych bunkroch, často niet čo do úst vložiť.
Po smrti otca posiela matka dospievajúcu dcéru Ijeomu na bezpečné miesto, kým si našetrí peniaze a nájde nový domov.
Pod konármi stromu udala, ktorý symbolizuje plodnosť, sa Ijeoma zamiluje do siroty Aminy. Nielenže je vzťah medzi dvoma ženami tabu, ich vzťah porušuje pravidlá aj na náboženskej a etnickej úrovni.
Jedna je kresťanka z kmeňa Igbov, druhá moslimka z kmeňa Hausov. Zakázaná láska sa prevalí, dievčatá sú od seba odtrhnuté.
Ijeoma sa vracia k matke, vyzbrojenej kresťanskými textami, a začína sa „liečenie“. Dennodenne je bombardovaná citátmi z Biblie.
Dievča je na svoj vek nadpriemerne inteligentné, zamýšľa sa nad jednotlivými pasážami, snaží sa matke podať relevantné argumenty, spochybňuje biblické texty a domnelé pravdy o heterosexuálnej láske ako jedinej normálnej.
