Rodina bez príbehu neexistuje. Každá nejaký má, jedna ho nesie na pleciach s ľahkosťou, iná sa hrbí pod jeho ťarchou. Málokedy sa niektorý člen rodiny podujme vyrozprávať generačnú ságu.
Je to zodpovednosť a ťažká drina pozbierať všetky útržky, spomienky, klamstvá, pravdy a rodinné mýty. Beata Balogová tak učinila a d ala hlas Alme, aby rozpovedala príbeh troch silných žien - Kornélií.
V Alminej rodine si ženy po niekoľko generácií odovzdávajú meno Kornélia. Môžu ho nosiť iba tie najsilnejšie, pretože muži v rodine umierajú priskoro, padajú z výšok, pukajú im srdcia a ženy zostávajú osamotené.
Nemajú to jednoduché, no vďaka svojej sile a odhodlaniu zvládajú všetky bolesti a ťažkosti, ktoré im osud nadelil.
„Môj príbeh vás znepokojí a potom ukolíše. Neviem presne, čo všetko z toho, čo vám vyrozprávam, sa naozaj stalo a čo boli len živé sny, ktoré číhali na deti na zaprášených povalách a v dažďových odkvapoch,“prihovára sa nám v úvode rozprávačka.

S autorkou majú veľa spoločného, obe vyrastali medzi silnými ženami, obklopené príbehmi. Román obsahuje mnoho autobiografických častí, niektoré postavy sú skutočné, iné vyfabulované, avšak podľa reálnych osôb.
Sledujeme osudy prababičky Mari-Mamy, starej mamy Mamaky, Alminej matky a čiastočne samotnej Almy.
Samozrejme, neradno zabúdať na mužov - či živí, či mŕtvi, otcovia, strýkovia a iní obyvatelia Jablonej Panice, do určitej miery formujú osudy žien.
Hrnce, okná a periny plné príbehov
Rozprávačka si ako dieťa vypočula z úst Mari-Mamy a Mamaky množstvo príbehov. Neskôr ich zapísala, dosnívala, rozšírila, rozkrájala, zmiešala a upiekla z nich celkom nový a podmanivý príbeh.
Almino rozprávanie je veselé i smutné, v každom okamihu pútavé a veľmi pocitové. Autorkin jazyk je nevídane poetický, pri čítaní počuť rásť stromy, spievať vtáky, ba aj letná horúčava sa vám bude lepiť na kožu a na jazyku pocítite kyslosť jabĺk dozrievajúcich v Mamakinej záhrade.