Existujú literárne postavy, ktoré dosiahnu takú slávu, že sa o nich všeobecne vie aj bez znalosti pôvodného diela.
Nepochybne je takou postavou aj gróf Dracula: archetypálne zobrazenie upíra, synonymum hrôzy, ale aj figúra zdevalvovaná popkultúrou v takmer neprehľadnej spleti filmov, seriálov, kníh a iných médií.
Ide pritom o kvalitný horor podporujúci imagináciu a svedčí o tom aj komiks od francúzskeho ilustrátora Georgesa Bessa.
Kto bol pravý Dracula?
Vrátiť sa späť k pôvodnému románu Brama Stokera znamená pokúsiť sa zbaviť nánosov rôznych zobrazení vytváraných o upíroch v poslednom storočí. A to nie je vôbec jednoduché, pretože viaceré z nich (hlavne filmové) sa stali doslova ikonickými.
Charakteristiky spojené s vládcom temnôt z Transylvánie boli také zásadné, že ich stopy nájdeme v celej neskoršej tvorbe spojenej s upírmi a to aj tam, kde sa voči nim pokúšali autori vymedziť.
Bram Stoker (1847 – 1912) však sám nevytvoril originálneho netvora, vychádzal zo starších literárnych tradícií a tiež ľudových príbehov siahajúcich do hlbokej minulosti. Jeho dielo malo účinok na kodifikáciu upíra a ak sa spomenie tento tvor, ako prvé napadne mnohým práve meno Dracula.
Román prvýkrát vyšiel v Anglicku v roku 1897 a má tzv. epištolárny štýl: je napísaný formou denníka a využíva aj úryvky z novín alebo listy.
Veľmi často sa dá stretnúť s hypotézou, že Stoker sa pre svoju postavu inšpiroval kniežaťom Valašského kniežatstva z 15. storočia Vladom III., prezývaným aj Narážač vzhľadom na popravovanie obetí narážaním na kôl.
Prezývka Vlad Dracul pochádzala od slova drak. Toto historické prepojenie bolo naozaj využité, ale až neskôr, počas výskumov, ktoré Stoker podnikol, keď sa pokúšal nájsť umiestnenie svojho románu.
Pôvodná inšpirácia prichádzala z ríše snov alebo skôr nočných môr, pretože Stokerovi sa prisnil sen, v ktorom ho navštívila nemŕtva bytosť – vampír.
