BRATISLAVA. Ak bolo Bruceovi Springsteenovi niečo jasné už v ranej puberte, tak potom to, že nechce žiť ako jeho otec.
Jeho otec sa skúšal uživiť ako taxikár, dozorca vo väznici, robotník, šofér autobusu aj šofér kamióna, no väčšinu času bol nezamestnaný. Tie dlhé prázdne dni v ňom vyvolávali pesimizmus až nihilizmus, ktorý sa potom po večeroch rozliehal aj v ich dome vo Freeholde v štáte New Jersey.
Bez akejkoľvek viery, že sa ešte niečo pekné môže v ten deň udiať, pán Douglas Springsteen už o deviatej večer pozhasínal všetky svetlá a potichu zostal sedieť v kuchyni, pri fľaši piva a cigaretách. Keď Bruce znovu zasvietil, hneval sa a hromžil.
Nadával aj na gitaru, ktorú si jeho syn kúpil z prvého zárobku. Chlapca však nezlomil.
"Neurobia mi to, čo urobili tebe," spieval neskôr Bruce Springsteen v piesni Independence Day, keď na albume The River zhŕňal život v skromných podmienkach.

Videl, ako sa z otca stala klasická obeť politiky, ktorá síce v 50. a 60. rokoch minulého storočia priniesla časy prosperity, no zanechala za sebou aj outsiderov, ktorí prepadli cez jej sito a nemali dosť peňazí na to, aby aby viedli dôstojný život.
A urobil všetko preto, aby sa vymanil spod vplyvu chudoby, limitov malého mesta a výchovy v katolíckej škole, kde nebolo dovolené rebelovať ani proti autoritám, ani proti osudu.
Navždy bude v tíme katolíkov
To všetko sa mu podarilo. No album Only The Strong Survive, ktorý práve vydal, je len jedným z mnohých dôkazov, že všetky cesty nakoniec vedú späť.
Je na ňom pätnásť prerábok starých soulových hitov. Nikdy by sa k nim nedostal, keby sa po čase nezmieril aj s otcom, aj s cirkvou.