Vždy sa chcel zoznámiť s osobnosťami, ktoré zmenili náš svet koncom 80. rokov.
Filmový producent, režisér, scenárista JÁNOS ZOLCER, pôvodom z Československa, emigroval do Nemecka v roku 1986. Využil na to fiktívne manželstvo s občiankou z Juhoslávie.
V Mníchove po niekoľkých dňoch nastúpil do práce v tlačovej agentúre a dva roky prinášal reportáže z celého sveta, okrem iného aj z tenisového Wimbledonu. Po dvoch rokoch sa rozhodol vytvoriť vlastnú mediálnu firmu, Zolcer TV.
O blízkom vzťahu s bývalým sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom píše v knihe Gorbačovove tajomstvá.
V rozhovore, ktorý vznikol počas jeho návštevy v Bratislave, rozpráva o spoločných projektoch, ktoré ich spájali s hlavami štátov po celom svete.
Rok 1989 zrejme znamenal profesionálny prelom aj pre vás...
Áno. V máji 1989 povedal vtedajší prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharska Todor Živkov miliónu Turkov, ktorí žili v Bulharsku, že si môžu vziať 20 kíl batožiny a okamžite odísť do Turecka. Pre mňa to bolo také zaujímavé, že som vzal svojich 10-tisíc mariek, nakrútil film za všetky peniaze a po príchode ešte z letiska zavolal do bavorskej televízie.
A tam mi jeden pán, Fridrich Kurz, povedal, že je to zaujímavé a pekné, ale jeho to nezaujíma. Vraj odkiaľ si. Hovorím, z Československa. Vyznáš sa v Maďarsku? Áno. Hovoríš po maďarsky? Áno. Dobre, tak zajtra ideme do Budapešti.
V Maďarsku vtedy boli tisíce Nemcov z východného Nemecka, nechceli sa vrátiť domov, a maďarská vláda nevedela, čo s nimi urobiť. Poslať ich naspäť Honeckerovi, alebo pustiť do Nemecka?
A my sme s nemeckým kolegom začali o tom exode robiť každý deň reportáže. Poslali sme ich cez satelit z Budapešti do Nemecka a tie filmy videli televízie v celej Európe. Každý večer som mal v hoteli dvadsať - tridsať telefonátov, že chcú vysielať moje filmy. Z Budapešti som sa vrátil do Nemecka so šesťmiestnou sumou.
Mali ste konkurenčnú výhodu pred ostatnými médiami.
Áno. A hlavne som si urobil všade veľmi dobré kontakty. Keď 11. septembra Maďari otvorili hranice, aby pustili Nemcov cez Rakúsko do západného Nemecka, dostal som telefonát o východných Nemcoch v Prahe. Tak sme išli do Prahy.
Ostblok sa rúcal a ja som sa prosto stal expertom na východnú Európu. Všetky televízie mi volali, chceli kamery, štáby, reportáže a do konca roku som mal už v šiestich krajinách spolupracovníkov.
Do konca roka 1991 som mal v 22 krajinách viac ako dvesto spolupracovníkov.
Pomaly sa dostávame k Michailovi Gorbačovovi a k vášmu spoločnému projektu. Poznali ste ho osobne, asi dvadsať rokov, skúsme si najprv pomenovať, čo sa mu podarilo. Bol pri moci iba šesť a pol roka, od 1985 do 1991, a je vnímaný dosť kontroverzne. Ako vy hodnotíte jeho šesť rokov pri moci po koniec v pozícii prezidenta Sovietskeho zväzu?
To boli najväčšie zmeny vo svete, aké vôbec existovali, pokojné a pozitívne. Nepoznám človeka, ktorý by takéto zmeny vo svete, pozitívne a bez krvi urobil.
Gorbačovovi nikto neveril, ani doma, ani vo svete. Americký prezident Ronald Reagan hovoril, že dobrý komunista je mŕtvy komunista. Nemecký kancelár Helmut Kohl hovoril v roku 1986, že to je nový ruský Goebbels. Podľa Margaret Thatcherovej to nebol človek, ale robot od KGB.
Hans-Dietrich Genscher, bývalý nemecký minister zahraničia, ktorý bol poradcom mojej firmy šestnásť rokov, mi povedal, že Margaret Thatcherová poprosila Helmuta Kohla, aby poslal Genschera do Moskvy a vyskúmal, či je Gorbačov živý človek alebo robot. Musel ísť do Moskvy a mal sa ho dokonca kvôli tomu dotknúť a osobne sa presvedčiť.
To naozaj urobil?
Genscher to na tretí deň, keď sa lúčili, urobil, a po návrate bol Gorbačovom nadšený. Ale to ešte nie je koniec.
