Slovenská autorka Erika Jarkovská sa vo svojej tvorbe venuje prevažne historicko-spoločenským témam, o ktorých sa na knižnom trhu nenájde príliš veľa zmienok.
Vo svojom najnovšom počine Deväť, s podtitulom Príbeh Ďatlovovej výpravy, píše o jednej z najväčších záhad v moderných dejinách Ruska.
Deväť dobrodruhov, ktorých si našla smrť
Január, rok 1959. Skupina nadšených mladých dobrodruhov sa rozhodla zdolať vrchol hory Otorten na severe Uralu, ktorému sa aj zanietení turisti snažia vyhýbať.
O tomto mieste totiž kolujú desivé legendy. Počas výpravy stretávajú ľudí, ktorí sa im snažia nielen poradiť, ale zároveň ich varovať. Študenti sú však takí odhodlaní, že ich nedokáže odradiť nič, a už vôbec nie rady tých, u ktorých si nie sú istí, či im môžu dôverovať.
Bohužiaľ, ich púť sa skončí predčasne. Ich telá s nevysvetliteľnými zraneniami boli nájdené začiatkom februára 1959 pod vrchom Cholatčachľ, domorodcami prezývanom Mŕtva hora.
„Niečo je vo vzduchu. Nemá to meno, no pôsobí to na nás. Ural je tajomný...“
Viacero otáznikov a konšpirácií
Tragickej Ďatlovovej výprave sa už desiatky rokov snažia prísť na koreň mnohí vedci či amatérski nadšenci, dodnes si však nevyslúžila žiadne uspokojivé vysvetlenie. Erika Jarkovská sa rozhodla túto udalosť poňať inak a spracovať ju formou beletrie.
Príbeh podáva z pohľadu dvoch priamych účastníkov výpravy – rozprávačov Rustema a Ziny.
Autorka navodzuje mrazivú atmosféru, nešetrí opismi nevyspytateľnej prírody, ktorú v danom období ovláda sneh, ľad a mínusové teploty.
