Po románoch Diabolský plod a Červené zlato pokračuje séria s kulinárskym krimi románom Ukradnutá úroda.
TOM HILLEBRAND ponúka čitateľom ďalší príbeh šéfkuchára Xaviera Kieffera, ktorý sa musí stať opäť vyšetrovateľom a preniknúť do prostredia tajomných armádnych bunkrov v Alpách, na burzu s obilím a do sveta nadnárodných korporácií.
V knihe Ukradnutá úroda, ďalšom detektívnom prípade Xaviera Kieffera, si berie na mušku hviezdnych kuchárov a ich maniere. Jeho hrdina napríklad musí dozerať na šialenú televíznu kuchársku šou.
V rozhovore hovorí o svojom vzťahu k vareniu, ale aj o súčasných problémoch potravinárskych reťazcov pod vplyvom vojnových udalostí či ekologickej krízy.
Malo by sa vôbec vo varení súťažiť? Alebo je to v pohode, lebo jedlo je (aj) zábava? Ako často varíte vy sám?
"Pre mnohých je určite varenie iba čistá zábava. Čo myslíte, koľko ľudí „konzumuje“ televízne programy o varení, aby niekedy niečo podľa nich navarili?
Anthony Bourdain raz povedal, že relácie o varení sú trochu ako porno: radi si tie exotické veci pozrieme, ale doma ich potom nerobíme. Mňa osobne varenie teší, ale je to pre mňa aj práca.
Som u nás v rodine hlavným kuchárom, takmer každý deň musím niečo naservírovať."
Pri vašich knihách človek vyhladne, jednoducho to inak nejde. Ako zvládate nepribrať, keď trávite toľko času rešeršovaním a písaním o jedle?
"Je to ako na hojdačke, raz som dolu a raz hore. Samozrejme, že musím ochutnať všetko, čo sa vyskytuje v mojich knihách.
Jedna z nich je o čokoláde, a počas prípravy na ňu som zožral viac ako sedemdesiat tabuliek čokolády.
Ale po takýchto hodoch vždy príde obdobie, keď jem veľa suchárov Knäckebrotu a zeleninového vývaru."
Je niečo, čo ste prestali (alebo začali) jesť pre témy vo vašich kriminálnych románoch?
"Bohužiaľ, treba povedať, že každým rešeršovaním si človek pokazí bezstarostné potešenie z jedla. Či už ide o čokoládu, alebo o olivový olej – hneď ako poznáte okolnosti výroby, nevyhnutne sa stanete vyberavými.
Olivový olej zo supermarketu už je pre mňa neprijateľný. Pri suši teraz dávam veľký pozor na to, odkiaľ pochádza tuniak."
Domovom Xaviera Kieffera je Luxembursko. Prečo ste si ho vybrali ako miesto činu? Aký je váš vzťah k tomuto mestu?
"V deväťdesiatych rokoch som bol na stáži v EÚ v Luxemburgu. Toto mesto poznám a považujem ho za veľmi vhodné miesto pre kriminálne prípady – nielen preto, že tam ľudia radi a dobre jedia, ale aj preto, že Luxemburg je veľmi európsky.
Sú tu bankári, diplomati a politici z 27 krajín. Bol som tam už tucetkrát a celkom sa tam vyznám."
V prvých troch prípadoch Xaviera preskúmame polovicu Európy – švajčiarske Alpy, Paríž, ostrov Favignana... Cestujete veľa, aby ste získali fakty alebo inšpiráciu pre svoje knihy?
"Luxembursko je také malé, že sa príbehy nevyhnutne musia vždy odohrávať aj v okolitých regiónoch. Ak budete hodinu cestovať po veľkovojvodstve, ocitnete sa za hranicami.
V tomto ohľade sú to vlastne európske kriminálne príbehy. Okrem toho je potravinársky priemysel veľmi globálnou záležitosťou, a preto Kieffer veľa cestuje. A, našťastie, ja tiež. Rešeršovanie na mieste je, samozrejme, zábavné."
Tom Hillenbrand[br][/br](1972)
- Nemecký novinár a spisovateľ, narodil sa v Hamburgu.
- Ako novinár písal okrem iného pre Handelsblatt, Spiegel Online, Financial Times Deutschland.
- V roku 2011 mu vyšiel prvý kriminálny román s kulinárskou tematikou (v slovenčine pod názvom Diabolský plod).
- Seriál s hviezdnym šéfkuchárom Xavierom Kiefferom pokračuje knihami Červené zlato a Ukradnutá úroda (všetky tri vo vydavateľstve Mamaš).
- Hillenbrand je známy aj ako autor scif-ti a trilerov.
Kniha Ukradnutá úroda je čiastočne aj o špekuláciách s potravinami, ktoré vedú k núdzovým situáciám pri dodávkach, najmä do chudobných krajín. Ako vnímate tento príbeh teraz, v kontexte vojny na Ukrajine?
