Poľská nobelistka vie písať okúzľujúce príbehy. Teraz ukazuje, že je aj rozhľadená a inšpirujúca esejistka, ktorá sa nebojí vyrušovať a búrať v hlave čitateľa doterajšie predstavy. To všetko robí silou literatúry a v záujme ľudskosti. Jej príbehy sú rozprávaním osudu.
Kam ísť z konca sveta?
Ide o výber v štýle „the best“. Okrem prejavu, ktorý Tokarczuková predniesla pri udelení Nobelovej ceny, je v tomto výbere cyklus prednášok z Filologickej fakulty Lodžskej univerzity a text určený pôvodne študentom tvorivého písania.
Nechýbajú aktuálne eseje publikované v prestížnych literárnych a spoločenských časopisoch.
Tokarczuková s literárnou poetikou (a presne) definuje pozíciu, v ktorej sme sa všetci ocitli. Dorazili sme na koniec sveta, a nevieme kam ďalej.
Svet je po globalizovanej redukcii vzdialeností malý. Všade sa môžeme za prijateľné prostriedky dostať, v najhoršom prípade aspoň virtuálne na google mapách.
Prestali existovať biele neznáme miesta. Videli sme Monu Lisu i mayské pyramídy, vyhrievali telá v Egypte a kŕmili sa univerzálnym etnickým jedlom.
Stratili sme tajomstvá, pretože „len to, čo sa nepoddáva nášmu poznaniu, môže vzbudzovať entuziazmus“. Okrem toho sme uväznení v priestore vlastnej generácie, každá má totiž vlastný jazyk, rituály a životné štýly.
Olga Tokarczuková: Vnimavý vypravěč (preložil Petr Vidlák, Host 2022).A čo v tejto prapodivnej situácii zmôže literatúra? Tokarczuková verí v jej silu a dôležitosť.
„Literatúra je sezamom uhlov pohľadov iných ľudí. Vytvára myšlienky a vytyčuje perspektívy, ktoré sa usadzujú hlboko v našej mysli a formátujú ju.“
